ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
IntimitaManželia Dana a Igor dostali od svojich troch detí zoznamy s darčekmi, čo chcú na Vianoce. Keď si ich prečítali, boli ohromení. Všetky chcú mobily, jedno chce gameboy, ďalšie playstation, nechýba snowboard, horský bicykel a značkový parfum. „Rozmýšľame, čo s tým. Ja som laborantka, robím v zdravotníctve, manžel pracuje v nie veľmi prosperujúcej firme."
Manželia uvažujú, či si nemajú peniaze pred Vianocami požičať, aby deťom aspoň niektoré z prianí splnili. Na druhej strane sa im to nezdá správne, myslia si, že deti by sa mali naučiť, že sa treba prikrývať takou perinou, na akú im stačí. Ako im to však majú vysvetliť, keď mnohí spolužiaci drahé veci majú?
Ako by ste tento problém riešili vy? Treba deťom splniť ich priania, aby sa vyrovnali ostatným spolužiakom? Má zmysel im vysvetľovať, že peniaze nie sú všetko? - spýtali sme sa internetových čitateľov.
S tromi deťmi to naozaj nie je ľahké. Ale myslím si, že rodičia by mali mať toľko sebadisciplíny, aby nepodľahli všetkým želaniam svojich detí. Iste, čo by rodič nespravil pre svoje dieťa. Ale mal by brať do úvahy v prvom rade svoje finančné možnosti. A Vianoce nie sú len o darčekoch. Je to skôr o rodine, o tom, že sme spolu a máme sa radi. Som toho názoru, že občas rodič môže podľahnúť, ale možno by stačilo venovať sa deťom o trošku viac.
{
Sama na sebe viem, aké ťažké je pre deti pochopiť vetu „nemáme na to, nie sú peniaze". Ony nechápu reálnu hodnotu peňazí, nechápu, čo všetko musí človek urobiť, aby ich zarobil. Pochopia to, až samy začnú zarábať. Ale každý rodič by rád splnil sny svojich detí. Ja by som ten zoznam nezahadzovala. Vybrala by som z neho také veci, ktoré by mohli využiť aj iní. Všetko je len vecou dohody detí a rodičov, ako vedia spolu vychádzať a ako si vedia veci vážiť a v prípade potreby požičať.
{
Keď mám svoje deti rád, tak im vytvorím podmienky, aby mohli fungovať. Nielen dnes, ale aj zajtra. Kúpou drahého darčeka - ak na to nemám - môžem spôsobiť, že im bude chýbať niečo oveľa dôležitejšieho v budúcnosti. Riskujem aj to, že budúce požiadavky budú finančne ešte náročnejšie.
{
Keď som bol malý, túžil som mať kozmonautické Lego, ktoré vtedy stálo v Tuzexe asi tisíc bonov (vtedy asi 5000 Kčs). Samozrejme, nikdy som ho nemal, ale doteraz mi ostáva pred očami ako spomienka a ako veľmi pekná detská túžba. O nič som pritom neprišiel.
{
Nedá mi nepodeliť sa o spomienku na Vianoce, ktoré sme trávili u manželových rodičov v Turci. Zhromaždila sa celá rodina - obaja rodičia, ich šesť dospelých detí aj s partnermi, vnúčatá. Bolo nás vyše tridsať. Stará mama každému urobila medom na čelo krížik, pomodlili sme sa, navečerali, deti šli so starým otcom von a my sme potajomky ukladali darčeky pod stromček. Bolo ich neúrekom, každý nachystal každému čo len drobnosť. Pri vybaľovaní všetci akosi pozabudli na samotné dary. Sledovali ruky detí, nedočkavo odbaľujúce šušťavý papier, radosťou žiariace oči a výkriky: Aj toto je ešte pre teba, aj toto. Viac sa nám už nepodarilo zísť v takom počte. Môj 21-ročný syn mal vtedy štyri roky, každý rok sa mu však v mysli vynorí spomienka na tieto Vianoce: „Mami, pamätáš sa? Ako sme vtedy išli so starým otcom po stromček, ako nám stará mama sľubovala, že uvidíme zlaté prasiatko? Ako sme sa všetci tešili, keď najmladší z nás rozdával balíčky?" Dávno zabudol na darček, ktorý vtedy dostal. Prežíva len ten zvláštny pocit spolupatričnosti a lásky.
{
Možno by stačilo deťom vysvetliť, že kredit do mobilu (alebo paušál) si musia zaplatiť zo svojho nezmeneného vreckového a potom si to asi rýchlo rozmyslia. Určite je nezmysel zadlžovať sa kvôli Vianociam. Vianoce sa dnes stávajú veľkou komerčnou záležitosťou, čo je oveľa horšie ako voľakedy „sviatky zimy". Vianoce sú o inom, nie o materiálnom.
{
Veľa ľudí zabúda na to, čo sú to Vianoce. Neuvedomujú si, čo z Vianoc urobila spoločnosť - to je to, čo tu dnes máme. Na druhej strane, ešte že ľudia majú slobodnú vôľu a stále vedia, čo je v živote podstatné, a čo nie. Žiaľ, často to neplatí pri deťoch. Každý by sa mal preto zamyslieť nad tým, ako on sám ovplyvňuje prostredie, v ktorom žije, pretože aj on tvorí spoločnosť, ktorá vyzerá tak, ako vyzerá.
{
Nechápem, že sa niekto bojí pôžičiek. Požičať si päťtisíc a splácať to po pár stovkách mesačne nie je taká hrôza. A nepotrebujete ani ručiteľa. Ja osobne žijem na úver, inak by som sa asi nikdy nedostala na dovolenku, nekúpila si novú posteľ, sedačku a podobne. Dnes sa žije na úver, a nie je to žiadna hanba.
{
Ja si nemyslím, že všetky deti chcú drahé hračky len z rozmaznanosti. Chcú sa vyrovnať svojim kamarátom, spolužiakom, aby neboli stredobodom výsmechu a ponižovania. Ja to poznám z vlastnej skúsenosti, som zo šiestich detí, takže sme toho nemali veľa. Som rada, že môžem nášmu synovi kúpiť, čo potrebuje. Je mi ľúto detí, ktoré to nemajú.
{
Deti si musia zvyknúť, že v tejto spoločnosti si nie sú všetci rovní. Že syn robotníka dostane pod stromček knihu a syn podnikateľa nové Audi A8. V takom svete žijeme a ak si naň čo najskôr nezvykneme, bude nás zožierať závisť, stres a nenávisť k tým, „čo na to majú". Deti treba pripraviť na reálny život.
