FOTO SME - PAVOL FUNTÁL, MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Obchod preplnený starožitnosťami vie chytiť za srdce. Stáva sa, že ak len zo zvedavosti zabrúsite medzi starinu, ešte sa tam vrátite. Samozrejme, so svojimi úsporami. Obsah peňaženky totiž málokedy vystačí na milú maličkosť - elegantnú brošňu z minulého storočia, šálku v štýle art deco, hlinenú misku z dedinskej chalupy, strieborný svietnik či porcelánový podnos.
Čím je starožitný predmet drahší, tým by mal byť vzácnejší. Či je to tak, na to okrem ceny a skúsenosti odpovedá ešte rozmanitý osobný vkus. Cena pestovanej „krásy v rokoch" je totiž, podobne ako celý trh so starožitnosťami, nevyspytateľná.
Konkurencia stále rastie a kvalitných starožitností ubúda. Mnohé sú nenávratne v zahraničí alebo u zberateľov z dôb pred rokom 1989. O starožitnosti sa dnes zaujímajú predovšetkým solventní podnikatelia.
„V tomto biznise nikdy neviete, podľa akého kľúča ľudia nakupujú," hovorí starožitník Viliam Kocún z Popradu. „Niekedy nepredám celé dni nič, potom zrazu príde kupec a vezme si sériu najdrahších obrazov. Je to vždy náhoda."
Páči sa aj gýč
Starožitnosť pôsobí nedotknuteľne. Je to vec stará vekom, aktuálna svojou funkčnosťou, dobovým štýlovým dizajnom a kvalitou materiálu. To všetko tvorí jej hodnotu. Kto ju raz získa, chce ju „len" mať.
Vyberať nejakú starožitnosť ako darček znamená obdarovaného aj dobre poznať. Okrem toho sa treba vopred zmieriť s tým, že medzi starožitnosťami sa často objavujú použité alebo zánovné staré spotrebné predmety bazárového typu, ktoré nemajú umeleckú, niekedy ani úžitkovú hodnotu a často to bývajú gýče. Ak je niekto v tejto brandži nováčikom, nemusí pochodiť. Stačí však, ak sa mu vec páči.
V kurze sú izby starých materí
„Nedá sa povedať, že by sme mali pred Vianocami nejaký nával," hovorí majiteľka bratislavského starožitníctva Eva Hásiková. Do jej obchodu prichádzajú občasní zvedavci, ale aj vážni zákázníci a turisti. V týchto dňoch sa vraj chodia ohriať hlavne Viedenčania.
„Starožitnosti nie sú veci, ktoré letia, ale určite sú to pekné darčeky. Prichádzajú najmä mladí ľudia alebo študenti, ktorí kupujú svojim rodičom na chalupy rôzne maľované taniere, hlinené misky, petrolejové lampy, poháre, riady či drevené doplnky. Kuchynské zariadenie do izieb starých materí zo začiatku 20. storočia - to je to, čo sa teraz najviac kupuje," hovorí Eva Hásiková.
Staré, dobré, drahé
Hodnotná starožitnosť má vysokú cenu. Vytvárajú ju obchodníci, ktorí sa opierajú o svoju intuíciu a o odborné úsudky kunsthistorikov. Zháňanie „dobrej veci" zaberie niekedy aj pol života. Ak za ňou starožitník veľa chodil, investoval čas, navštevoval burzy, aukcie, nakupoval a predával, mýlil sa, jednoducho urobil všetko preto, aby ju dostal, vie ju oceniť. Aj peniazmi.
Prečo sú starožitnosti také drahé?
Odpovedá Viliam Šimek zo starožitníctva Secession v Bratislave:
„Cena starožitnosti je daná najmä tým, že vec je ojedinelá. Nie je tuctovým kusom z manufaktúrnej výroby, ale ručnou prácou, a tým vlastne originálom. Je súčasťou histórie, ktorá sa nedá vrátiť a aj keď sa urobí presná kópia, nikdy nebude mať takú cenu. Na trhu sa môžu objaviť aj neoverené kópie, je to ako pri obrazoch - originály sa odjakživa nejako dabovali. Na Západe sa väčšinou dobrá replika rovná asi tretine ceny originálu. Smerodajná na určenie ceny je teda nedostupnosť na trhu. Veci z manufaktúrnej výroby - mlynčeky, mažiariky, kuchynské úžitkové predmety či smaltované hrnce, ktorých sa v minulosti objavilo viac, nie sú starožitnosti, ale stariny. Pochádzajú väčšinou z voľakedajších fabrík vo Fiľakove a predtým v Lučenci. Možno sa niekomu zdá, že nazývať ich starinami je hanlivé. V starožitnom origináli je však pretavený osobitý duch a umelecké cítenie autora. A to je rozdiel."
