„Ponúkol mi to riaditeľ Astorky Vlado Černý. Najprv som si myslel, že žartuje, hneď som volal Milanovi Lasicovi. A on, že by som to mal zobrať, nech je sranda. A potom, ide o postavu, ktorá celý čas komunikuje po anglicky. Milan, ktorý Milovníkov režíruje, nechcel aby herci nasilu lámali angličtinu, nech je čo najperfektnejšia. Tak som napokon súhlasil. Akurát som mal prosbu, nech z Američana spravia Angličana, lebo môj prízvuk je britský."
Mimochodom, Peter Kerlík by rolu mohol hovoriť nielen v angličtine, ale aj v dánskom origináli. A tiež po fínsky, nórsky, švédsky, estónsky, rusky, maďarsky, nemecky či česky. Na to je vraj obzvlášť hrdý, že hovorí aj píše perfektnou češtinou.
Peter Kerlík má k divadlu blízko. Preložil desiatky divadelných hier a ani na javisku nestojí prvý raz. Svojho času si zahral novinára v Divadelnej komédii, ktorú uvádzalo SND. Spočiatku ten part hrali študenti Emila Horvátha. Predstavenie však malo obrovský úspech a na repertoári bolo roky. Žiaci skončili školu a bolo treba nových účinkujúcich. Vtedy sa dohodlo, že obsadia Kerlíka.
„Keď sme hrali v Prahe, prišiel za mnou pán Radovan Lukavský a hovorí: „Pane kolego, já už zažil lecos. Vím, že režizéři si nějakou tu roličku nechávají pro sebe, ale že i překladatel, to vidím poprvé."
Žiadne väčšie krízy vraj počas skúšok Milovníkov nenastali. Ak nerátame tú, že týždeň pred premiérou Peter Kerlík spadol a poodieral si celú tvár. Maskéri to však zvládli. S textom problémy tiež nemal, predsa len, nebolo ho toľko. Ani trémou netrpí. Viac ako tridsať rokov tlmočil, bol nútený verejne vystupovať, na kamery, mikrofóny si dávno zvykol. Navyše, ako autor množstva prekladov divadelných hier sa často zúčastňoval i na skúškach. Okrem toho, s hercami Astorky sa dobre pozná, lebo tu svojho času pracoval, staral sa o marketing a propagáciu.
„Marián Zednikovič sa vtedy rozčuľoval - ako je to možné, že máš z celého divadla najmäkšie ľ!"
Pochvaľuje si aj Milana Lasicu, vraj je to láskavý režisér.
„Robí pokojne, vie zavtipkovať a najmä, dáva hercovi priestor. Nevnucuje od začiatku vlastnú predstavu, skôr niečo len tak nadhodí, nechá hercov, nech tvoria a potom cizeluje. Naozaj je ako režisér mimoriadne príjemný. Najradšej som mal chvíle pred skúškou a po nej, keď sa rozrozprával. A veľmi sa mi páčilo, ako sa dokáže nahlas a úprimne zasmiať, keď sa mu niečo na javisku zapáči."
Jednej výhrady sa však exveľvyslanec predsa len dočkal: „Keď som zabudol kýchnuť." BARBORA DVOŘÁKOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
