na túto otázku. Nechcem byť nezdvorilý, berte môj pokus o vysvetlenie iba ako môj osobný, navyše laický názor.
Bez toho, aby Japonec počul jazyk, vie pomerne jednoducho identifikovať Japonca. V prvom rade podľa výzoru a štýlu oblečenia. Keď napríklad kráčam po Bratislave a oproti mne ide po ulici Japonec, hoci sa nepoznáme, stretne sa nám zrak a naše oči vyšlú akýsi signál. Poznáme sa jednoducho na prvý pohľad. Kórejčania sú iní. Už len oblečením. Majú radi pestrejšie, jasné farby. Japonci, naopak, obľubujú tmavé tóny, zelenú, hnedú, sivú, farby zeme. Kórejčania majú užšie oči s nezreteľnými viečkami, muži sú však obyčajne vyšší a robustnejší ako Japonci. Pokiaľ však ide o mentalitu a zvyky, sme si najviac podobní.
Thajčania sú tmavší, majú pomerne plochý nos, ale veľké jasné oči a ostré črty. Nedokážem však pomenovať rozdiel medzi ľuďmi z Thajska a Indonézie alebo ďalších obyvateľov juhovýchodnej Ázie. Myslím si, že Vietnamci sú obyčajne trochu drobnejší ako Japonci, ale bez toho, aby som počul jazyk, ich tiež neviem dokonale odlíšiť od Číňanov.
Číňania sa viac podobajú na Japoncov, majú však odlišný vkus v móde. Japonci, najmä mladá generácia, sú posadnutí módou z Francúzska, Talianska či Ameriky. Módne vlny prichádzajú na náš ostrov veľmi často a všetci rýchlo podliehajú aktuálnemu trendu. Pod vplyvom Japonska sa trendy šíria do ďalších krajín Ázie. Čo je však pozoruhodné, nikdy nie naopak. Preto sa dá podľa vkusu a módy určiť, kto pochádza z Japonska.
Tak ako my, Japonci, dokážeme rozoznať obyvateľov rôznych krajín Ázie, aj Vietnamci alebo Číňania na prvý pohľad poznajú, že som Japonec. Je to akýsi zvláštny cit, ktorý sa nedá vysvetliť ani popísať. Kedysi dávno sa množstvo ľudí z kórejského polostrova a Číny usadilo v Japonsku a premiešali sa s pôvodnými obyvateľmi. Dokonca aj v rozličných častiach Japonska majú ľudia rozdielne charakteristické črty tváre. Ľudia z Hokkaido na severe a z Okinawy na juhu Japonska sú veľmi odlišní. Na západe Japonska je výzor ľudí ovplyvnený DNA Kórejčanov.
O mne si Japonci často myslia, že pochádzam z oblasti Okinawa. Som pomerne tmavý, mám hrubé čierne obočie, veľké oči. Môj bratranec však zasa vyzerá úplne ako Kórejčan. Mimochodom, pred pár rokmi som mal v USA možnosť hovoriť s Navajmi, domorodými Američanmi v ich rezervácii. Jeden mladý muž mi povedal: Ty si môj stratený brat! Hovorí sa, že tamojší domorodci prišli z ázijského kontinentu cez Beringov prieliv až do Južnej Ameriky, kde žijú dodnes. Keď som videl jeho malú dcérku, pochopil som. Na moje veľké prekvapenie vyzerala úplne ako malá Japonka, opálená do bronzova po letných prázdninách.
MASAHIKO
