niekoľko otázok.

Aká je situácia s detskou obezitou na Slovensku?

„Štatistiky celosvetovo udávajú epidémiu obezity. Dokonca už takmer prevyšuje podvýživu. Snáď sa jej rast zastaví, predsa len, vedie sa proti nej veľká kampaň, cholesterolové programy, osveta.

My sme v Európe na deviatom mieste, nárast je hlavne u jedenásťročných až štrnásťročných detí. Do ozdravovne však prichádzajú deti s ťažkou obezitou už v predškolskom veku. Máme dvanásťročné deti, ktoré vážia sto kíl, čo je naozaj veľmi veľa."

Čo je príčinou?

„Obezita narastá so zvyšovaním životnej úrovne. Strava je ľahko dostupná a deti nemajú problém stále si čosi kupovať. Väčšina preferuje sladké nápoje, sladkosti, hamburgery, hranolčeky. Len asi päť percent tučných detí má na svedomí genetická záťaž či ochorenie žliaz s vnútornou sekréciou. Takéto problémy treba, samozrejme, riešiť medikamentózne, ale ani tu diéta neuškodí. Spoľahnúť sa iba na lieky nestačí."

Aká je prevencia detskej obezity?

„Malo by sa s ňou začať už pred narodením dieťaťa. Výživa matky je veľmi dôležitá. Samozrejme, nemôže hladovať, ale mala by dodržiavať racionálnu výživu, ktorá vplýva na to, ako bude mať plod zakódované tukové bunky. Rovnako po narodení. Ak má bábätko prirodzenú výživu materským mliekom, je počet tukových buniek iný, ako keď je živené umelým mliekom. Prejavovalo sa to najmä v minulosti, keď bol iba Feminar a Sunar. Rovnako je zlé odmalička riešiť stres dieťaťa, ktorý sa prejavuje plačom, tak, že mu dáme papať. Treba vyskúšať popestovať ho, upokojiť netreba vždy len jedlom. Ani väčším deťom pri každej príležitosti neponúkame jedlo a keď pre ne varíme, uprednostňujeme najmä na zeleninu, ovocie a nízkotučné produkty."

S obezitou dospelých sa spája veľa zdravotných rizík. Platí to aj o detskej obezite?

„Práve ňou sa zakladá na budúce problémy. Vytvára sa pôda pre zvýšenie tukov v krvi, ischemickú chorobu srdca, cukrovku, hypertenziu. Extrémne tučné deti môžu na tieto choroby trpieť dokonca už v detskom veku, v každom prípade, ak sa obezita nelieči, často sa objavia v dospelosti. Väčšina detských obezít prechádza do obezity aj v dospelosti, kde je už redukcia hmotnosti oveľa ťažšia."

Ktoré dieťa má nárok na detskú ozdravovňu?

„Musí spadať do jednej z indikačných skupín schválených ministerstvom zdravotníctva. Patria sem hlavne infekcie dýchacích ciest, poruchy výživy ako obezita, ale aj nechutenstvo, ďalej ľahké neurotické poruchy a pomočovanie. Najnovšie sa u nás organizujú aj pobyty pre deti s Downovým syndrómom, poruchami svalovej a kostrovej sústavy a chybným držaním tela. Do ozdravovne chodia deti od šesť do pätnásť rokov, od novembra však máme povolenie prijať aj mladšie deti v sprievode rodičov, tí si však hradia pobyt sami."

Ako majú rodičia postupovať, ak majú o detskú ozdravovňu záujem?

„Obvodný pediater podáva návrh do poisťovní, ktoré si niekedy vyžadujú ešte nález odborníka. Keď je návrh schválený revíznym lekárom, zašle ho do zotavovne, ktorá pošle rodine pozvánku. Dvadsaťjeden- až dvadsaťosemdňové pobyty raz ročne hradí štát (plus sa platí päťdesiat korún na noc), niektoré poisťovne, hlavne pri extrémnej obezite, vyšlú dieťa aj dva razy ročne. Je to však skôr výnimka."

Ako vyzerá pobyt?

„Deti prídu na 21 až 28 dní, čo na obezitu nie je veľa. No aj tak je výsledok pomerne výrazný, najmä pri opakovaných pobytoch. Deti schudnú v priemere štyri až päť kíl bez drastických opatrení. Namiesto tvrdej diéty majú racionálnu varenú stravu, k tomu rehabilitáciu a veľa pohybu. Dôležité však je, aby sa v tomto režime pokračovalo aj doma. V uvedomelejšej rodine dokážu, aby si deti udržali hmotnosť, s akou odtiaľto odídu. Sú však aj rodičia, ktorí sa spoliehajú len na to - dám sem dieťa a vyriešte problém - viac sa nestarajú. Ak sa po návrate všetko vráti do starých koľají, nemá to veľký efekt. Celá rodina by sa mala prispôsobiť, nie že ostatní sa najedia, a len ten jeden má hladovať."

Majú deti, podobne ako dospelí, záujem chudnúť?

„Najmä v puberte, keď im už začína záležať na tom, ako sa na nich díva okolie. Malé deti niekedy možno ťažšie znášajú pobyt, lebo im ešte nezáleží na tom, ako vyzerajú. To skôr rodičia si robia starosti.

Ak sú neprirodzené stravovacie návyky, obezita sa zvýrazňuje najmä počas piateho až šiesteho roka. Ďalším rizikovým medzníkom je puberta. U adolescentov obezita významne vplýva na psychiku. Stačí jedna - dve nevhodné poznámky a dieťa ide domov a zo stresu sa naje. Časom sa dostáva do bludného kruhu, z ktorého nevie von. U nás stres odpadá. Chlapec či dievča vidí, že so svojím problémom nie je jediné, navyše mu ukážeme cestu, ako ho zvládnuť. Mnohí sa naladia na racionálny režim, pokračujú v ňom aj doma, a ako sa dostavujú výsledky, vplýva to na ne veľmi pozitívne.

Začať chudnúť nikdy nie je neskoro, ale v dospelosti sa zväčša už len zachraňujú komplikácie. Práve preto sa teraz kladie dôraz na to, aby sa zabránilo či zastavilo narastanie obezity už v detskom veku."

(bd)