Najväčším súperom ruského prezidenta Vladimira Putina v budúcich voľbách bude nezáujem voličov. Prezidentská kampaň odštartovala tento týždeň, ale kto bude prezidentom po 14. marci 2004, keď sa voľby konajú, je jasné už teraz. Súboj sa preto povedie iba o striebornú medailu.
Niekoľko dní po voľbách do ruského parlamentu vyhlásil „riaditeľ" ruských volieb Alexander Vešňakov začiatok ďalšej, tentoraz prezidentskej kampane. S uľahčením novinárom oznámil, že prezidentské voľby budú omnoho menej náročné než súboj o dumu. Už len preto, že do dolnej snemovne ruského parlamentu sa snažilo dostať päťtisíc kandidátov a na prezidentský trón bude podľa Vešňakova kandidovať asi iba päť ľudí.
Prakticky nikto nepochybuje, že do roku 2008 zostane vládcom Kremľa Vladimir Putin. Ostatní kandidáti, o ktorých sa zatiaľ špekuluje, sú tentoraz vlastne len do počtu. Prezidentské voľby však môžu určiť, kto je v krajine ďalšou rešpektovanou politickou silou. Druhá pozícia tak môže byť skvelým odrazovým mostíkom pre prezidentské voľby v roku 2008. Ak parlament nezmení ústavu a neumožní Putinovi kandidovať tretí raz.
Svojich uchádzačov o druhú priečku budú chcieť určite poslať do boja komunisti, nacionalisti i demokrati.
Najmenej problémov čaká nacionalistov. Vladimir Žirinovskij sa na voľby teší a ak by zaznamenal taký úspech ako vo voľbách parlamentných, keď jeho Liberálnodemokratická strana oproti roku 1999 získala dvakrát viac voličov, mohol by očakávané 2. miesto obsadiť.
O osude vodcu komunistov Gennadija Ziuganova sa v týchto dňoch rokuje. Včera nečakane odložili zjazd strany na koniec decembra. Podľa RBC daily sa však Ziuganov už zmieruje so svojou politickou smrťou. Neúspech v parlamentných voľbách (komunisti prišli o polovicu hlasov oproti minulým voľbám) ho aspoň na čas paralyzoval. Vnútri strany vládne ťažká kríza. Nie je totiž nástupca, a teda ani vhodný a dôstojný súper Putina a Žirinovského.
Podobné pnutie sa odohráva i v tábore demokratov. Dve strany, ktoré vo voľbách totálne prepadli - Jabloko a Zväz pravicových síl - začali rokovať o zjednotení. Predseda predvolebného štábu Jabloka Sergej Ivanenko včera ako prvý priznal: „Áno, konzultujeme o spoločnom kandidátovi." Nie je tajomstvom, že ním chce byť vodca Jabloka Grigorij Javlinskij.
Okrem týchto starých známych tvárí sa na politickej scéne Ruska môžu objaviť i nováčikovia. Nie každý však dokáže zhromaždiť dva milióny podpisov. Donedávna sa uvažovalo i o miliardárovi Michailovi Chodorkovskom, ale ten je teraz zásluhou Putina vo väzení.
Vladimir Putin
Bývalý špión KGB vo východnom Nemecku, od roku 2000 prezident Ruska. Presadzuje silný supercentralistický štát. Vo vojne v Čečensku zaujal nekompromisnú pozíciu a odmieta rozhovory s povstalcami. Konsoliduje a posilňuje armádu, políciu a tajné služby. Za jeho vlády sa k moci dostalo mnoho bývalých dôstojníkov i špiónov. Obmedzil občianske slobody, ale dosiahol zlepšenie pozície Ruska na medzinárodnej scéne a upokojil ruskú politickú a ekonomickú scénu. Je absolútnym favoritom v budúcich voľbách, jeho popularita sa drží medzi 70 - 80 percentami.
Grigorij Javlinskij
Vodca Ruskej demokratickej strany Jabloko, ktorá je považovaná za stranu intelektuálov. Javlinskij sa presadil v prvej polovici 90. rokov ako mladý progresívny liberálny ekonóm. Vtedy si získal sympatie inteligencie a mladých ľudí. Je v ostrej opozícii k súčasnému režimu prezidenta Putina. Je zástancom občianskych slobôd, trhovej ekonomiky, a preto ho radia medzi takzvaných prozápadniarov. Ostro sa stavia proti pokračovaniu vojny v Čečensku, ale nehovorí o absolútnej samostatnosti Čečenska. Jeho šance sú mizivé rovnako ako v predchádzajúcich prezidentských voľbách, na ktorých sa zúčastnil.
Gennadij Ziuganov
Vodca komunistickej strany uznáva zásluhy Lenina i Stalina, ale úplne neodmieta súkromné vlastníctvo. Privatizáciu z 90. rokov považuje za zločinnú a požaduje prerozdelenie majetku. Ziuganov hovorí predovšetkým jazykom „robotníckej triedy" a „roľníkov", ale nebráni sa ani spolupráci s biznismenmi. Hovorí síce o demokracii, ale požaduje štátnu kontrolu médií. Odhaduje sa, že v Rusku má stále asi 20 percent obdivovateľov. Po prepade komunistov v parlamentných voľbách stráca podporu vlastnej strany.
Vladimir Žirinovskij
Vodca Liberálnodemokratickej strany Ruska. Je známy mnohými škandálmi i aktívnou účasťou vo všetkých prezidentských voľbách od rozpadu ZSSR. Predstavuje ultranacionalistické krídlo ruského politického spektra. Vo svojom predvolebnom programe požaduje autoritatívny režim, zrušiť národnostný princíp delenia Ruska a vytvoriť 15 gubernií, zrušiť Radu federácie - hornú komoru parlamentu, znížiť počet poslancov dolnej snemovne z 450 na 300, obnoviť trest smrti. V zahraničnej politike je jeho ideou takzvané veľké Rusko, ktoré by siahalo až k Indickému oceánu.(pp) FOTO - REUTERS a TASR/AP
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
