Bangladéšske deti kráčajú po úplne vysušenej farmárskej pôde neďaleko Dháky. FOTO - REUTERS

Svetová zdravotnícka organizácia pripravila správu, ktorá pôsobila deprimujúco. V dôsledku globálneho otepľovania zbytočne zomiera každý rok najmenej 150-tisíc ľudí, predovšetkým v najchudobnejších krajinách. Delegáti sa včera dohodli na vytvorení nového fondu na pomoc najchudobnejším krajinám, aby sa adaptovali na vplyvy globálneho otepľovania. Ročne by mali čerpať 410 miliónov dolárov.

Zmeny, ktoré so sebou globálne otepľovanie prináša, sa už prejavujú. Na takmer katastrofické scenáre netreba čakať 20 či 30 rokov - stačí si spomenúť na tohtoročné letné horúčavy. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie počas nich zahynulo len v Európe 20-tisíc ľudí. Prírodné katastrofy vyvolané extrémnymi klimatickými javmi spôsobili tohto roku vo svete škody za 60 miliárd dolárov. Deväťdesiate roky boli najhorúcejším desaťročím, odkedy sa zaznamenávajú teploty.

Ako klimatické zmeny spomaliť? O tom diskutovali v Miláne od 1. decembra a uspokojujúcu odpoveď nenašli. Nie preto, že by ju nepoznali - problém je, že kľúčoví producenti emisií oxidu uhličitého stále odmietajú obmedziť jeho výrobu.

V otázke Kjótskeho protokolu sa nepokročilo. Rusko dáva stále jasnejšie najavo, že ho nemieni podpísať, a zdôrazňuje jeho ekonomické nevýhody. „Boli tu isté nádeje, že využitie mechanizmu Kjóta by mohlo byť ekonomicky prospešné," povedal zástupca Ruska Alexander Bedrickij. „Teraz je však jasné, že je to iluzórne."

Európska komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová bola ruským postojom sklamaná a hovorila o frustrácii. Bez Ruska totiž nemá Kjótsky protokol šancu. Špekuluje sa aj o tom, že Moskva možno bude za podpis pod Kjótsky protokol požadovať členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii.

Rusko sa argumentačne priblížilo Spojeným štátom, ktoré od Kjótskeho protokolu odstúpili po nástupe Georgea Busha. „Je to nerealistická a čoraz tesnejšia zvieracia kazajka obmedzujúca spotrebu energie," napísala v denníku Financial Times ešte pred začatím milánskej konferencie štátna tajomníčka amerického ministerstva zahraničných vecí pre globálne záležitosti Paula Dobriansky.

Dôležitú úlohu bude hrať v budúcnosti aj Čína, ktorá je druhým najväčším producentom emisií oxidu uhličitého. Problémom sú predovšetkým jej elektrárne na hnedé uhlie. „Aj my si želáme zefektívnenie ich činnosti," zareagoval podľa ČTK čínsky delegát adodal, „dajte nám technológie!"

Dohodu sa nepodarilo nájsť ani o tom, ako odškodniť štáty OPEC produkujúce ropu po prechode na alternatívne zdroje (slnko, vietor).

Kjótsky protokol

Kjótsky protokol má viesť k obmedzeniu vypúšťania škodlivých skleníkových plynov. Dohoda však vstúpi do platnosti až vtedy, keď ju ratifikuje najmenej 55 percent rozvinutých krajín, ktoré sa na emisiách podieľajú najmenej 55 percentami. Zatiaľ protokol dohodnutý v roku 1997 ratifikovalo 120 krajín. Je medzi nimi 29 rozvinutých štátov, ktoré dohromady vyprodukujú 44,2 percenta emisií oxidu uhličitého. Chýbajú podpisy kľúčových krajín - Spojených štátov, Číny a Ruska.

(čtk)