Roy Lichtenstein na archívnej fotografii z roku 1993 počas svojej výstavy v Guggenheimovom múzeu v New Yorku. FOTO - ČTK
Divácky megahit Albrecht Dürer sa v Albertine v nedeľu skončil, ale výstavná Viedeň vytiahla pred Vianocami ďalší tromf. Roy Lichtenstein. Maliar s melancholickými očami, ktorý sa spolu s Warholom stal otcom pop artu. Jeho životnou fascináciou sa stal komiks. Populárne kreslené postavičky vytiahol do sféry umenia.
„Veci, ktoré parodujem, vlastne obdivujem," opísal Lichtenstein (1923 - 1997) svoje obrazy, ktoré sa podobali na veľké komiksy. Štyridsaťtri špičkových umelcových obrazov, desiatky kresieb a grafík sú odvčera sprístupnené v Kunstforum der Bank Austria. Kurátorka Ingried Bruggerová výstavu pripravila v spolupráci s Lichtensteinovou nadáciou v New Yorku ako prvú veľkú umelcovu retrospektívu v Rakúsku.
„Roy tu chcel vždy vystavovať, žiaľ, počas jeho života sa mu to nikdy nepodarilo," povedala pre SME vdova po Royovi Lichtensteinovi Dorothy, ktorá sa zúčastnila na včerajšej vernisáži. „Preto sme kládli dôraz na šesťdesiate roky. Bola to vzrušujúca doba. Boli to roky, keď explodovala Royova kreativita."
Melódia v sne
„Je pravda, že keď som sa pozeral na to, čo robím, urážalo to môj vlastný estetický cit," premýšľal raz nad svojou tvorbou Lichtenstein. „Nepochybne to bolo v kontraste ku všetkému, čo ma učili na výtvarnej škole. Ale keď som už raz vytvoril tieto obrazy, nemohol som inak. Myslel som, že nikoho nezaujmú - a vlastne mi to bolo jedno. To nebolo dôležité. Dôležité bolo, že som ich robil."
Jedným z motívov Lichtensteinovej výstavy vo Viedni sa stal obraz blondínky s názvom Reverie (Snenie) z roku 1965, v ktorom je charakteristická textová bublina: „Melódia sa vkráda do môjho snenia." Jeho obrovské komiksy hovoria o láske, nebezpečenstve a vzdušných súbojoch. Sieťotlač imituje zrnenie novinového rastra. Nechýba humor a irónia. Často sa hovorilo, že Lichtenstein prinášal stereotypy veľkomestského folklóru, ale výsledok bol monumentálny.
„Roy s obľubou hovorieval jednu veselú vec," hovorí Dorothy. „Keď povedal, že s chuťou opúšťa dušu v prospech vedy, vedela som, že sa mu niečo podarilo. S mimoriadnou vášňou vchádzal do tajomstiev vedy. Vždy si rád testoval svoje skúsenosti."
Posadnutosť tvorbou
Svoj čas delil Lichtenstein medzi domov v Southamptone na Long Islande a bývalú elektráreň v Greenwich Village, ktorú prerobil na ateliér. V roku 1949 si vzal Isabel Wilsonovú a mali dvoch synov - Davida a Mitchella. Rozviedli sa v roku 1965 a o tri roky neskôr si Roy vzal Dorothy Herzkovú, ktorá v tom čase viedla umeleckú galériu Paul Bianchini na Manhattane. Dnes sa stará o Lichtensteinovu nadáciu.
„Až do svojej smrti zostal milým a trochu aj plachým človekom, nedotknutý svetovou slávou," spomína Dorothy. „Samozrejme, bol rád, že sa stal miláčikom publika, ale to ho vždy hnalo dopredu. Každý deň bez pera či štetca bol pre neho prázdny. Ktosi raz o ňom povedal, že vo svojej posadnutosti tvorbou sa podobá na Picassa či Moneta. Mal ich enormnú vitalitu. Keď sa so mnou navždy lúčil, povedal mi: ešte by som chcel toho toľko urobiť."
Výstava Roya Lichtensteina potrvá vo viedenskom Kunstfore na Námestí Freyung do 7. marca 2004. Otvorená je denne od 10.00 h do 19.00 h, vo štvrtok od 10.00 h do 21.00 h.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Viedeň
