bazéne včera začali. Taxík nabral smer až po tom, čo jeho majiteľ prediskutoval smer cesty s dispečerom. „Plávame tu radi, veď more máme hneď za mestom, ale národný šport to nie je. Ani futbal, my máme najradšej rugby," dodal na ospravedlnenie. Niet sa mu čo čudovať, bazén na šampionát, s kapacitou 2500 miest, dostavali organizátori až v lete tohto roku. Nevýhodou je, že leží ďaleko za mestom. Cesta do haly sa neúmerne naťahuje. Aj preto, že miliónový Dublin je doslova prepchatý automobilmi a zápchy sú tu na dennom poriadku. Obyvateľom akoby to neprekážalo, pokojne čakajú, kým budú môcť vystúpiť aj napriek tomu, že 6 km cesta trvá v čase najväčšej špičky dlhšie než hodinu. Autobus sa doslova vlečie, no zdá sa, že tu sa nikto neponáhľa.

Plavci vo väčšine prípadov frflú. „Nečudujte sa, rozplavby trvajú asi do dvanástej, trištvrtehodinu strávim v autobuse a o pol štvrtej sa už začína finále. Nemám čas sa ani poriadne najesť, nieto si ešte popoludní zdriemnuť, ako mám vo zvyku. Veď som denne tri hodiny v autobuse," hovorí naša Martina Moravcová. „Takto som si to nepredstavovala. Zdá sa, že ma v Írsku čaká poriadna naháňačka," pokračovala Martina. Ešteže hotel West City, len zopár metrov od golfového ihriska, ponúka veľmi dobré služby. „Nechýba mi v ňom nič, je príjemný, len hrozne veľký. Zmestí sa sem osemsto ľudí, v jedálni je 65 stolov po desať miest. Neviem si predstaviť, čo sa bude diať, keď sa sem všetci plavci naraz vyrútime."

RASTISLAV HRÍBIK, Dublin