Aké sú šance na dohodu?

„Stále zostáva veľa problematických miest. Hlavne otázka hlasovania. Okrem toho je tu aj počet komisárov, rozšírenie oblastí, o ktorých sa bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou. Tam však vidím priestor na dohodu."

Môže prijatie ústavy zlyhať na tom, že niektoré krajiny sa nebudú chcieť vzdať práva veta pri daniach či zahraničnej politike?

„Určite sa viac záležitostí bude prijímať kvalifikovanou väčšinou. Ale určite sa to nebude týkať daní. Briti, ale aj Slováci budú úplne proti. Všeobecne je väčšina štátov proti harmonizácii daní."

A zahraničná politika?

„To je komplikované. Hlavne kvôli Francúzom. Už niekoľkokrát boli za a potom proti. Briti sú za právo veta v oblasti zahraničnej politiky. Ale možno budú viac náchylnejší to zmeniť. Ja považujem právo veta v zahraničnej politike za nesprávne, lebo umožňuje jednej krajine skrývať sa za inú. Ak niekto povie nie, ostatní sa s ním bez vysvetlenia ‚zvezú' a vyhnú sa ťažkému rozhodovaniu."

Na čo je potom európsky minister zahraničných vecí...

„Je to tak. Musí hovoriť za Európu a európski lídri sa musia rozhodnúť, kedy a ako konať."

Počas rokovaní o ústave vznikli nové spojenectvá. Často netradičné - napríklad Poľsko, Španielsko a Británia. Je to nový trend?

„Budúcnosť únie bude v malých skupinkách štátov, hlavne pokiaľ pôjde o obrannú a zahraničnú politiku. Budú sa spájať na základe spoločných záujmov a možností. Únia je však teraz rozhádaná, mnohí sú nahnevaní na Nemcov a Francúzov pre Pakt stability. Iných rozčuľuje Poľsko a Španielsko. Rozdiely sú medzi malými a veľkými. Atmosféra je veľmi dusná."

Čo si myslíte o poľskej taktike? Slovenský a český minister zahraničia Varšave vyčítali, že je príliš neústupčivá.

„A majú pravdu. Poľsko dosť poškodilo vstupujúce krajiny."

Aký bude postup, ak sa na summite nepodarí prijať novú ústavu?

„V tomto prípade majú ešte čas do začiatku nového roka, asi tak do konca februára. Ale nikto tým nie je nadšený, pretože viac času nevedie k lepšiemu výsledku."