Zástupca amerického ministra obrany Douglas Feith na tlačovej konferencii po rokovaniach v Bulharsku.
FOTO - REUTERS
Spojené štáty začali skúmať možnosti presunu základní. Boli v Poľsku, Rumunsku a Bulharsku
Už rok sa hovorí o možnom presune európskych amerických základní ďalej na východ. Američania sú teraz najmä v Nemecku, čoskoro by sa mohli posunúť na územie bývalých postkomunistických krajín.
Tento týždeň pokročili úvahy do štádia konkrétnych rokovaní. Douglas Feith, námestník amerického ministra obrany, rokoval v troch východoeurópskych štátoch: Poľsku, Rumunsku a Bulharsku, ktoré sú považované za pravdepodobných hostiteľov základní. Maďarsko už spomedzi horúcich kandidátov vypadlo a Česko či Slovensko medzi nich nikdy nepatrilo.
„Americké vojenské jednotky v Európe musia byť pružnejšie a schopné reagovať veľmi rýchlo na nové hrozby," povedal Feith v stredu v Bukurešti.
Dnes majú Američania v Európe asi stotisíc vojakov, väčšinou na území Nemecka. Americký plán na premenu štruktúry základní je dlhodobá a po vojenskej stránke naprosto logická operácia. Dnešný systém základní zodpovedá potrebám studenej vojny, počíta s nasadením obrovských más vojakov a ťažkej techniky proti útoku komunistických krajín.
Svet sa však zmenil, aktuálnym nepriateľom je terorizmus, ktorý má najväčšiu podporu na Blízkom východe.
Súčasné európske základne sú príliš vzdialené od miesta možných konfliktov a sú tiež zbytočne veľké a drahé. Treba ich nahradiť menšími základňami, ktoré budú slúžiť iba bojovým a podporným jednotkám a nebudú obklopené sídliskami pre rodiny vojakov. Vďaka nižším nákladom vo východnej Európe by tamojšie základne vyšli americký rozpočet lacnejšie.
Svoju rolu v rozhodnutí o presune pravdepodobne zohrali i nezhody medzi Berlínom a Washingtonom v otázkach Iraku a podpora, ktorej sa Spojeným štátom dostávalo od „novej Európy". Presun časti základní tak bude aj určitou odmenou pre najaktívnejších spojencov, ktorými sú práve Poľsko a Rumunsko. Tamojšia politická elita aj obyvateľstvo sa navyše na rozdiel od západnej Európy k prítomnosti amerických vojakov stavajú oveľa priateľskejšie.
Poľsko sa Američanov nevie dočkať
Poľsko čaká na rozhodnutie o presune amerických základní už niekoľko mesiacov. Tento týždeň ho musel námestník amerického ministra obrany Douglas Feith opäť upokojovať. „Zatiaľ nie je nič rozhodnuté."
Poľský minister obrany Jerzy Szmajdzinski predpokladá, že prvé americké jednotky by mohli prísť najskôr v roku 2006.
Napriek tomu sa neoficiálne hovorí už o konkrétnych základniach. Američania by vraj mohli prísť na miesta, ktoré dnes využíva poľská armáda: Minsk Mazoviecki pri Varšave, Krzesini pri Poznani alebo Lask pri Lodži. Každá z týchto základní je už dnes prispôsobená vojenským požiadavkám a má letisko zodpovedajúce štandardom NATO.
Predstavitelia samospráv neskrývajú, že by to pre nich bola veľká šanca. Poľské médiá už vyratujú výhody spojené s príchodom Američanov. Základňa, v ktorej by bývalo približne dvetisíc vojakov spolu s rodinami, znamená niekoľko stoviek pracovných miest pre miestnych. Američania by vraj utratili v obchodoch niekoľko desiatok miliónov zlotých.
Ako príklad uvádzajú základňu v nemeckom Ramsteine, kde býva 38-tisíc Američanov. Prácu si tam našlo šesťtisíc Nemcov a americké výdavky na služby a nákupy predstavujú viac ako 340 miliónov dolárov ročne.
Rumunsko: dvere na Balkán aj Blízky východ
Hlavne Rumunsko, ale aj Bulharsko majú v očiach Američanov veľký strategický význam a časom by dokonca mohli nahradiť Turecko, ktoré sa v otázke Iraku ukázalo ako nespoľahlivé.
Základne, letiská a čiernomorské prístavy v Rumunsku umožňujú pohotovo zasahovať na Balkáne aj na Blízkom východe.
Už počas vojny v Iraku americkí vojaci využívali leteckú základňu pri rumunskom meste Constanca a začali tam s výstavbou prekračujúcou rámec irackej misie. „Rumunsko má pre NATO a USA najväčší strategický význam zo všetkých krajín, ktoré na budúci rok vstúpia do aliancie," tvrdí štátny tajomník rumunského ministerstva obrany George Maior.
Podľa najčítanejšieho bukurešťského denníka Evenimentul Zilei ponúkla rumunská vláda Američanom šesť lokalít. Najnádejnejšími sú už spomínaná Constanca, bukurešťské letisko Otopeni a vojenské letisko Luna neďaleko Kluže. Američania majú záujem aj o rumunské strelnice a priestory slúžiace na výcvik horských jednotiek.
Podľa denníka by v Rumunsku už na budúci rok mohli rozmiestniť tisíce amerických vojakov vrátane jednotky vybavenej protivzdušnými raketami Patriot. Oficiálni predstavitelia sú však zdržanlivejší. „Ide o dlhý proces, ktorý sa netýka jedného volebného obdobia," povedal rumunský minister obrany Mircea Pascu po rokovaniach s Feithom. (pm)
Autor: PETER MORVAYTOMASZ GRABIŃSKI, VROCLAV pre SME
