vých konaní Úradu pre štátnu službu.
Podľa našich informácií sú však aj tieto posty predmetom dohôd koaličných strán. Štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý to pokladá za veľmi nebezpečné. Tvrdí, že nekompetentné vedenie úradov môže ochromiť ich služby, od ktorých pritom budú závislé desaťtisíce ľudí. Úrady totiž budú poskytovať sociálne dávky, či „starať" sa o nezamestnaných. „Je nutné mať tam veľmi kvalitných manažérov," tvrdí Beblavý.
Daniela Zemanovičová z Transparency International Slovensko pripúšťa, že stranícke obsadzovanie postov v štátnej správe je opodstatnené.
„Politické strany tvoria vládu a tá má aj istú zodpovednosť," povedala Zemanovičová. Myslí si však, že pri výbere funkcionárov by mali zavážiť najmä odborné kritériá, lebo „ich rozhodnutia budú veľmi silno ovplyvňovať ekonomickú i spoločenskú sféru".
Zemanovičová, odvolávajúc sa na prieskumy organizácie, tvrdí, že politické strany majú na dianie v regiónoch veľmi silný vplyv a prostredníctvom svojich nominantov si ho môžu udržať. Obsadením postov svojimi ľuďmi sa strany zároveň „potrebujú odmeniť regionálnym štruktúram".
Koaliční politici „parcelovanie" vplyvu v regiónoch svorne odmietajú a tvrdia, že šéfovia špecializovaných úradov vzídu z výberových konaní na príslušných ministerstvách.
„Aj výberové konania často môžu byť otázne, lebo aj na ľudí vo výberových komisiách sú určité tlaky," tvrdí bývalý podpredseda vlády Pavol Hamžík. Problémom podľa neho nie je stranícke obsadzovanie, ale malý dôraz na ich odbornosť. „Mnohokrát sa do funkcií dostanú absolútne nekompetentní ľudia a o tom, čo majú robiť, nemajú ani potuchy. Jedinou ich kvalifikáciou je stranícka príslušnosť." Do funkcie by človek podľa neho mal „dorásť". (joč)
