O jeho prepustenie sa intenzívne usilovala kolumbijská biskupská konferencia, predstavitelia Spoločnosti Božieho slova i slovenská vláda prostredníctvom konzulátu v Mexiku a českého veľvyslanectva v Bogote.
Tridsaťtriročný Pavol Sochuľák sa včera nachádzal na fare verbistov v Meddelíne, odkiaľ telefonicky poskytol rozhovor denníku SME.
Kde a ako vás uniesli?
„Uniesli ma v pondelok z diaľnice. Cestoval som v linkovom autobuse z Meddelínu do Bogoty. Partizáni prepadli autobus. Celé to trvalo niekoľko minút.“
Kto bol vašimi únoscami?
„Je to marxistická partizánska skupina. Oni vlastne stále uznávajú tú filozofiu, ktorá vládla kedysi u nás, obdivujú socializmus, Kubu a aj v Kolumbii by chceli nastoliť podobný režim. Ešte z čias studenej vojny majú zbrane. Dnes unášajú ľudí a vyžadujú ako výkupné peniaze a splnenie politických podmienok.“
Je pravda, že zakladateľom tohto hnutia bol kňaz?
„Áno, ale asi pred dvoma rokmi zomrel. Hnutie existuje už 34 rokov.“
Prečo uniesli vás?
„Pretože som cudzinec. Majú teraz taký rozkaz – uniesť každého cudzinca. A chceli ukázať, že ovládajú tú diaľnicu, aj keď ju strážia vojaci. Chcú vyberať od áut daň.“
Nezastavili sa ani pred tým, že ste kňaz?
„Myslel som si, že ma nevezmú, keď som pri únose hovoril, že som kňaz, ale nepomohlo to. Spravidla totiž kňazov neunášajú.“
Ako sa k vám správali?
„Prvý deň to bolo najhoršie, sedem hodín sme pochodovali pralesom. Boli dosť nervózni, lebo ešte boli blízko diaľnice a na nej je veľa vojakov. Vyhrážali sa, že nás zastrelia, keď sa pokúsime o útek. Potom, keď zistili, že sa nebojím, že mám s nimi skúsenosti a že som v celom konflikte neutrálna osoba, tak boli celkom ľudskí.“
Mali ste s týmito partizánmi skúsenosti už skôr?
„Áno, zo svojej misie, tam operujú. Raz sme aj ošetrovali dvoch ich zranených bojovníkov. Poznal som už ich mentalitu.“
Aké podmienky kládli za vaše prepustenie?
„Za mňa nechceli peniaze, ale len to, aby som doručil médiám list, v ktorom boli ich politické požiadavky. Povedal som im, že to nemôžem urobiť, že som kňaz, cudzinec a nemôžem sa miešať do politiky a že list nanajvýš odovzdám biskupovi.“
Súhlasili s tým?
„Áno, nemali na výber, lebo videli, že už nemajú za mňa čo iné získať. Okrem toho mali niekoľko dní publicitu, takže vlastne boli celkom spokojní.“
Ako prebehlo vaše prepustenie?
„Prišiel po mňa zástupca biskupa a kňaz z tej oblasti, kde sme sa nachádzali. Tým ma odovzdali.“
Čo budete robiť v najbližších dňoch?
„Budem chvíľu oddychovať, ale neviem, čo bude ďalej, či sa vrátim do svojej misie, alebo pôjdem niekam inam.
Chcel by som sa ale veľmi poďakovať našej vláde, že vyvinula úsilie a námahu na moje vyslobodenie, aj ľuďom na Slovensku, aj slovenskému konzulovi v Mexiku, pánovi Rosenbergovi. Zo Slovenska som odišiel v roku 1994, odvtedy som tam bol dva týždne. Bolo príjemné zistiť, že na mňa Slovensko nezabudlo.“
