ani 15 percent hlasov, ale aspoň toľko voličov sa priklonilo k extrémnym pravičiarom. Menší počet k radikálom ultranacionalistu Vojislava Šešelja, ktorým sa po septembrovom fiasku v juhoslovanských voľbách podarilo zotaviť, a väčší k novej hviezdičke na pravicovom „nebi“ - Strane srbskej jednoty, ktorú pred siedmimi rokmi založil zlopovestný veliteľ paravojenských jednotiek Željko „Arkan“ Ražnatovič. Pred rokom zavraždeného Arkana sám Miloševič v jednom predvolebnom interview „neobozretne“ vyhlásil za veľkého srbského patriota.
Je isté, že tieto dve pravicové strany, ktoré v srbskom parlamente budú mať spolu rovnaký počet kresiel ako socialisti - 37 - nemôžu ohroziť moc DOS.
Od demokracie k nacionalizmu
Neznepokojuje ani to, že život DOS budú strpčovať neúčinnými viacdňovými rozpravami, v čom radikáli dosiahli dokonalosť. Znepokojuje, že po trojmesačnej nehatenej plavbe v mori nádejných demokratických iniciatív prichádza citeľný príklon k zrejme iba stlmenému nacionalizmu.
Také tendencie sa dali tušiť už v predvolebných prieskumoch, v ktorých príslušníci národnostných menšín spravidla mimoriadne kladne hodnotili demokratické zmeny a medzietnické vzťahy, kým prevažná časť väčšinového národa, Srbov, mala o tom druhom celkom opačnú mienku. Je zrejmé, že také stanovisko podnietil strach, že sa kosovská „národnostná vlna“ preleje do Srbska, že severná provincia Vojvodina prostredníctvom svojho parlamentu požiadala srbský parlament o návrat autonómnych práv, že početní Moslimovia v juhovýchodnej srbskej oblasti, Sandžaku, sa na voľbách nezúčastnili pre vysokú hranicu zvoliteľnosti.
Arkanovci vo Vojvodine…
Víťazná koalícia DOS prebrala dvojakú úlohu: zúčtovať s rastúcim nedemokratickým protimenšinovým trendom vo väčšinovom národe a zároveň potlačiť separatistické tendencie na juhu, a ak sa také snahy objavia, aj na severe, vo Vojvodine. Väčšina občanov tejto provincie je lojálna voči štátu a podporuje krehké demokratické procesy: v Subotici, kde prevažnú časť obyvateľstva tvoria Maďari a Chorváti, DOS získal až 80 percent hlasov, v „maďarskej“ Kanidži vyše 90, v mnohonárodnostnom Novom Sade toľko, ako v celej republike (takmer dve tretiny). Demokratickú koalíciu napospol podporili aj vojvodinskí Slováci.
Na druhej strane sa však práve vo Vojvodine definitívne formuje silné nacionalistické jadro z radikálov a nových parlamentných pravičiarov, „arkanovcov“: Strana srbskej jednoty v Novom Sade získala až o 20 percent viac, než bol celosrbský priemer, a podobne je to aj v ostatných vojvodinských mestách, kde je veľká koncentrácia utečencov z Chorvátska, Bosny a Kosova, ako aj prisťahovalcov z obdobia po druhej svetovej vojne. Práve v týchto prostrediach Miloševič hľadal a spravidla dostával podporu pre svoje vojnové pochody. Pravica získala nebezpečne vysokú podporu aj v Belehrade - vyše 15 percent.
… i v samom srdci DOS
Aj v najdemokratickejších štátoch sa extrémnym pravicovým stranám pravidelne darí zhromaždiť okolo 10 percent hlasov voličov, avšak v Srbsku je ešte jedna neznáma: koľko potenciálnych sympatizantov radikálov a arkanovcov sa v tejto chvíli nachádza v samom srdci DOS: okolo najpopulárnejšej Demokratickej strany Srbska juhoslovanského prezidenta Vojislava Koštunicu, ktorý sám seba definuje ako „demokratického nacionalistu“?
Je veľmi dôležité, že budúci srbský premiér Zoran Djindjič vo svojom prvom prejave po zverejnení volebných výsledkov označil ako svoju prioritu zúčtovanie so zločinom, ale aj dôslednú decentralizáciu štátu. Dvojtretinová väčšina v srbskom parlamente mu umožní zmenu republikovej ústavy a to zase návrat autonómnych práv Vojvodine i mestám a okresom v Srbsku, ktoré bývalý režim úplne zbedačil. Ak svoj sľub splní, argumenty separatistov a iredentistov nebudú účinné.
Autor: PRE SME - ZDENKO POP, Nový Sad
