salvy z kanóna.
Snažil sa aj prezident George Bush. Čína už dnes nie je strategickým partnerom ako za Billa Clintona. Teraz je považovaná za strategického súpera, ktorého si treba náležite ctiť. Je to navyše jeden z kľúčových obchodných partnerov.
Amerika pokračuje vo vojne s terorizmom, borí sa v Iraku, je tu neistota spojená so Severnou Kóreou vyhrážajúcou sa jadrovým programom a prezidentské voľby sú už na dohľad. V tejto situácii je pre Busha dôležité udržiavať s komunistickou Čínou dobré vzťahy.
Neváhal preto v Bielom dome spraviť Číňanom ústupok a ukázal pochopenie pre čínske obavy spojené s Taiwanom, čo je pre Peking mimoriadne citlivá a principiálna otázka. Taiwanský prezident Čen Šuej-pien totiž chystá na marec 2004 referendum, čo Čína vníma ako krok k vyhláseniu nezávislosti.
„Sme proti akémukoľvek jednostrannému rozhodnutiu Číny alebo Taiwanu, ktoré by zmenilo status quo. Vyhlásenia a kroky prezidenta Taiwanu naznačujú, že by bol ochotný robiť jednostranné rozhodnutia... sme proti tomu," povedal Bush. Čínsky premiér bol podľa kuloárnych informácií týmito slovami nadšený.
Washington si vyhlásenie nezávislosti Taiwanu neželá. Od konca sedemdesiatych rokov udržiavajú Spojené štáty diplomatické vzťahy s Čínou presadzujúcou líniu „jeden štát, dva systémy", zároveň Američania dodávajú Taiwanu zbrane a počas vyhrotených kríz viackrát preventívne vyslali ostrovu na pomoc námorné jednotky (naposledy počas veľkých čínskych manévrov v roku 1996).
Američania sú teraz nespokojní s taiwanským prezidentom, ktorý hrá pred voľbami s kartou naznačujúcou nezávislosť.
Čen Šuej-pien včera zopakoval, že referendum bude. Tvrdí, že nejde o nezávislosť ostrova, hlasovať sa má o odstránení čínskych rakiet mieriacich na ostrov. „S nezávislosťou to nesúvisí. Nemáme v úmysle meniť status quo."
MAREK CHORVATOVIČ
