Diskusiu o ľudských právach zorganizovali dva parlamentné výbory nadácia Pontis. Na fotografii vpravo László Nagy, vedľa neho Miroslav Mojžita. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Slovensko by sa malo po vstupe do Európskej únie venovať v oblasti zahraničnej politiky najmä ochrane ľudských práv. Naša krajina by mala vrátiť podporu, ktorej sa jej dostalo v čase zápasu s totalitným režimom, myslí si predseda parlamentného výboru pre ľudské práva László Nagy. Jeho výbor spolu so zahraničným výborom parlamentu a nadáciou Pontis zorganizovali na pôde Národnej rady diskusiu o ľudských právach a postojoch Slovenska k ich dodržiavaniu vo svete.
Podľa predsedu zahraničného výboru parlamentu Jána Figeľa, by ľahostajnosť k dianiu v krajinách s totalitným režimom a k problémom ľudí, ako sme mali my, bola pre našu krajinu zlou vizitkou.
Miroslav Mojžita, vedúci služobného úradu ministerstva zahraničia, vyzdvihol spoluprácu ministerstva s mimovládnymi organizáciami v oblasti ľudských práv, v ktorej sme podľa neho ďalej ako mnohé štáty únie. „Ako pristupujúci štát sme sa pridávali k stanoviskám Európskej únie, po vstupe budeme musieť tieto stanoviská tvoriť," upozornil Mojžita.
Milan Nič z mimovládnej organizácie Pontis povedal, že naše skúsenosti môžeme najlepšie využiť na Balkáne, kde momentálne prebieha transformácia. Potvrdil to aj Mojžita - podľa neho diplomati z únie očakávajú našu angažovanosť práve v tomto regióne.
V deň ľudských práv sa na pôde parlamentu diskutovalo aj o našom postoji ku Kube. „Slovensko je v klube uznávaných krajín, ktoré sa proti Kube postavili principiálne," vyzdvihol slovenský postoj Nagy. Slovensko sa aj pre to dostalo medzi takzvané zmrazené krajiny, ktoré Kuba na oficiálnom diplomatickom poli ignoruje. Bývalý veľvyslanec Martin Bútora povedal, že aj napriek istej ekonomickej izolácii by sme mali trvať na svojom tvrdom kritickom postoji. Práve ten nám môže pomôcť k zisku v inom priestore. Na Kube pomerne úspešne pôsobí slovenský energetický podnik SES Tlmače. Z diskusie vyšlo, že aj totalitné vlády sa v otázke obchodu správajú pragmaticky.
Nagy pripustil, že na Slovensku nie je dobrá koordinácia zahraničnej politiky prezidenta, vlády a politických strán. Ukázalo sa to najmä pri návšteve hlavy štátu v Číne, kde mal podľa neho Schuster otvoriť aj otázku dodržiavania ľudských práv. V otázke ľudských práv netreba byť ostýchavý, povedal Mojžita, pretože sa stáva bežnou súčasťou dialógu.
Negatívne bola hodnotená aj cesta Roberta Fica do Bieloruska. (rk)
Za Boha v európskej ústave spísali kresťania petíciu
BRATISLAVA - Viac ako 150 000 ľudí zo Slovenska podpísalo za posledné tri týždne petíciu za zmienku o Bohu a kresťanstve v budúcej európskej ústave. Organizovalo ju Fórum kresťanských inštitúcií s podporou Konferencie biskupov Slovenska. Pošlú ju najvyšším predstaviteľom štátu aj Európskej únie.
Petíciu podnietila skupina 11 poslancov Európskeho parlamentu, podpisy zbierajú vo viacerých členských aj pristupujúcich krajinách únie. „Cieľom je do tohto víkendu, keď sa koná zasadnutie Rady únie o budúcej ústavnej zmluve, predložiť najvyšším predstaviteľom milión podpisov za túto požiadavku," hovorí Pavol Kossey z fóra, ktoré združuje 40 kresťanských organizácií. Návrh zmluvy hovorí, že petíciou podpísanou miliónom obyvateľov sa musia najvyššie orgány únie zaoberať.
Petíciu za zmienku o Bohu a kresťanstve podpisovali najmä v kresťanských spoločenstvách a kostoloch. „Ak by v ústave nebola, bol by to zlom v kontinuite kultúry, lebo Európa vyrástla na kresťanských základoch," hovorí predseda konferencie biskupov František Tondra. Petíciu podporilo aj osem kresťanských nekatolíckych cirkví.
Výzva spomína formuláciu preambuly, ktorá by sa odvolávala na kultúrne, náboženské a humanistické dedičstvo Európy a zodpovednosť „pred Bohom a ľuďmi stvorenstva". Organizátori však za prijateľný pokladajú aj návrh, že by sa preambula odvolávala na kresťanské a judaistické korene Európy. „Kresťanstvo inkulturovalo aj prvky židovskej, gréckej a rímskej kultúry," priznáva Tondra.
Požiadavku na zmienku o Bohu a kresťanstve schválil parlament a vláda. Organizátori petície chcú, aby ju vládni zástupcovia na rokovaniach presadzovali výraznejšie. (mar)
