Podľa analytikov je rozhodnutie signálom, že azylové zákony v angloamerickom svete aj v Európe stoja pred reformou - právo na azyl sa bude rozširovať na tradície, ktoré sú v rozpore so západným poňatím ľudských práv vrátane práv transvestitov a obetí ženskej obriezky v Afrike.
Muži, ktorých mená podľa súdu nesmú byť zverejnené, spolu žijú od roku 1994. Odvtedy prežili odvrhnutie rodinou, kameňovanie, bičovanie aj hrozby policajného prenasledovania. Po piatich rokoch, už aj s islamskou fatwou, rozsudkom smrti vydaným miestnou islamskou radou na krku, sa vo februári 1999 dostali do Austrálie a požiadali o azyl.
Nižší súd rozhodol, že mužov musia deportovať naspäť do Bangladéša. Podľa súdu by im totiž po návrate do vlasti nehrozilo prenasledovanie, ak budú vo svojom vzťahu pokračovať len diskrétne. Poradkyňa ministra pre prisťahovalectvo Ann Duffieldová vtedy rozhodne vyhlásila: „Homosexualita nie je platným dôvodom na udelenie azylu podľa Konvencie OSN.
Dvojica sa proti deportácii odvolala a Najvyšší súd Austrálie rozhodnutie prekvapivo zvrátil. Sudcovia Najvyššieho súdu vyhlásili, že migračný úrad aj nižší súd mali vziať do úvahy ohrozenie mužov po zverejnení ich vzťahu.
Chyba nižšej súdnej inštancie bola podľa vysvetlenia Najvyššieho súdu v tom, že nepriamo vyzývala dvojicu, aby po návrate do Bangladéša naďalej svoj vzťah tajila, čím porušila ich ľudské práva a posvätila systém dvojitého života bangladéšskych homosexuálov.
Obhajca Bangladéšanov argumentoval, že tvrdenie, že muži by sa vyhli perzekúcii, keby sa stretávali len diskrétne, je rovnako nepravdepodobné ako úvaha, že Anna Franková, obeť holokaustu, bola pred nacistami v bezpečí, keď sa skrývala na povale.
Bangladéš je jednou z najchudobnejších a najhustejšie osídlených krajín sveta. Miestnej vláde sa len nedávno podarilo pribrzdiť dlhoročný prudký populačný nárast. Krajina je známou témou organizácie na ochranu ľudských práv, väšinou pre zlé zaobchádzanie so ženami a používaniu mučenia na policajných staniciach.
Bangladéšania sa však nestali prvými homosexuálmi s politickým azylom. Už pred troma rokmi na základe podobného rozhodnutia dostal azyl v Spojených štátoch Giovanni Hernandez Montiel z Mexika. Transvestitu doma prenasledovala a sexuálne obťažovala polícia.
Autor: Zuzana V. Očenášová
