Najproblematickejšie body „počkajú" na šéfov štátov a vlád. Stretnú sa v piatok.

Spoločná obrana, hlavne ustanovenie o tom, že členské krajiny únie sú povinné pomôcť inému štátu, ak sa stane „obeťou ozbrojenej agresie", je problémom pre neutrálne krajiny. Podobný princíp uplatňuje aj NATO. Fínsko, Írsko, Švédsko a Rakúsko si na svojej neutralite zakladajú a hovoria, že sú ochotné vyjadriť solidaritu, ale nie vojensky. Ostatní partneri vyjadrujú pre postoje neutrálnych pochopenie. Tvrdia však, že neutralita patrí do obdobia studenej vojny, a nie do súčasnosti, keď svet bojuje proti terorizmu.

Ministri zahraničia sa stretávajú v čase, keď sa čoraz otvorenejšie hovorí o možnosti, že víkendový summit únie sa nemusí skončiť prijatím euroústavy. Naznačuje to aj Taliansko, ktoré tak priznáva, že hlavná priorita jeho predsedníctva je ohrozená. Premiér Silvio Berlusconi hovorí, že o prijatí ústavy je presvedčený na 55 percent.

Dánsky minister zahraničia Per Stig Moeller bol ešte skeptickejší: „Nie je to veľkolepé. Nemyslím si, že v sobotu večer budeme mať dohodu." Slovenský šéf diplomacie Eduard Kukan je však optimista a verí, že k dohode príde. „Aká dohoda to bude, si netrúfam povedať," povedal pre ČTK.

Najvyhrotenejší bude zrejme spor o spôsob hlasovania v únii. Španielsko a Poľsko trvajú na tom, aby sa uplatňoval systém hlasovania podľa zmluvy z Nice. Nemecko si želá zmenu tak, ako to vyplýva z ústavy: teda hlasovanie dvojitou väčšinou. Ani jedna strana sporu nechce ustúpiť a vyhráža sa vetovaním ústavy. Optimisti v Bruseli naznačujú, že cestou, ako sa vyhnúť rozhodnutiu o spôsobe hlasovania, je návrh Veľkej Británie. Ten predpokladá uplatňovanie zmluvy z Nice roku 2008, resp.2009. Potom by sa malo rozhodnúť o ďalšom postupe.

Nateraz nie je doriešená ani požiadavka menších krajín na uplatňovanie princípu jedna krajina - jeden komisár. Únia ešte tiež nemá jasno v tom, ako má znieť preambula ústavy. (mik, reuters)

Český prezident odmietol európsku ústavu

PRAHA - Prezident Českej republiky Václav Klaus včera odmietol projekt európskej ústavy ako hrozbu ďalšej existencie českého štátu. Po vyše hodinovej schôdzke na Pražskom hrade, kde premiér Vladimír Špidla informoval prezidenta o postoji českej vlády k budúcej ústave, Václav Klaus kroky vlády uvítal, ale zároveň konštatoval, že by bol radšej, keby k schváleniu ústavy nedošlo. Európska ústava, o ktorej sa v posledných týždňoch intenzívne rokuje, podľa Klausa vytvára z únie inú inštitúciu, než bola tá, za vstup do ktorej českí občania hlasovali v referende. (tasr)