Euroskeptik Ján Čarnogurský síce nebol spoluautorom knihy o budúcnosti Slovenska, zapájal sa však do debaty.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
„Za dva roky sa pohľad mnohých na niektoré udalosti radikálne zmenil," hovorí jeden z editorov Peter Zajac. „Riziko publikácie je v tom, že skutočnosť môže byť dynamickejšia ako predstava, a preto dúfam, že sa za túto publikáciu nebudeme hanbiť ani o desať rokov." Napríklad predstava vstupu do NATO a Európskej únie bola v roku 2001 oveľa vzdialenejšia a obe inštitúcie navyše prešli ďalším vnútorným vývojom.
Ekonóm Peter Gonda priznal, že za dva roky sa jeho pohľad na Európsku úniu zmenil. Dnes je skeptickejší v prognózach vývoja Slovenska ako jej člena. V diskusii s autormi vystúpil známy euroskeptik Ján Čarnogurský, podľa ktorého je veľmi ťažko predvídať smer vývoja Európskej únie, a teda aj Slovenska.
Politológ Grigorij Mesežnikov sa považuje skôr za eurooptimistu a jeho názor publikáciu vyvažuje. Autori v jednotlivých kapitolách ponúkajú dva prognostické pohľady: pravdepodobný a žiaduci vývoj.
Kvalita života sa pravdepodobne v najbližšom období výrazne nezmení, mierne by mal rásť počet ľudí v strednej vrstve. Ak by išlo všetko ideálne a rástla by ekonomika, občania sa viac ako na štát začnú spoliehať na nový typ sociálnych väzieb cez internet a mobilnú komunikáciu. Nové prostredie by viac žičilo individuálnemu úspechu.
Najpravdepodobnejší scenár vývoja zdravotníctva predpokladá, že sa vinou zvyšujúcich nákladov jeho kvalita výrazne nezmení. V prípade žiaduceho vývoja sa kvalita priblíži úrovni krajín OECD.
Na Slovensku zrejme neklesne podiel nezamestnaných, možno však očakávať skracovanie pracovného času. V prípade žiaduceho vývoja by mali rásť mzdy.
S nápadom vytvoriť takýto projekt prišiel prognostik Fedor Gál, ktorý na spoluprácu oslovil Inštitút pre verejné otázky. (rk)
