vanej reforme školstva.

V školstve majú nastať závažné zmeny, reforma. Verejnosť však o tom vie len povrchne alebo vôbec nie. Aká by mala byť nová škola?

„Ide nám o školu, ktorá nebude pripomínať školu, akú poznajú rodičia z čias svojho štúdia. Takú, ktorá sa snažila naučiť čo najviac a vyžadovala disciplínu s rukami za chrbtom. Dnes je toľko poznatkov, že žiaka nemôžeme naučiť všetko. „Čo najviac“ nahradíme slovami „potrebné vedomosti“ a ponúkneme im to, čo sme na školách doteraz cielene nepestovali - zručnosti, potrebné rovnako ako poznatky. Komunikáciu, prácu s počítačom, cudzí jazyk, riešenie krízových situácií.“

Aj väčšie sebavedomie?

„Samozrejme. Slováci majú malé sebavedomie, hoci majú možno lepšie poznatky ako iné národy. Ale my sa bojíme, či to bude stačiť. Za posledné desaťročie sme zvýrazňovali vzdelávanie a výchova sa spájala so socialistickým prístupom - niekto sa snažil do nás niečo nahustiť. Chceme začať s tvorivou výchovou, aby sa žiak mohol slobodne prejaviť, rozvíjať v sebe to pozitívne, pripravovať sa na to, čo ho v živote čaká. To je najzásadnejšia zmena.“

Ako chcete priblížiť novú koncepciu rodičom, informovať verejnosť?

„Prostredníctvom diskusie, médií, internetu, televíznych besied. Nečakám, že sa zdvihne väčšia vlna diskusie zo strany rodičov. Ľudia síce chápu, že vzdelanosť detí je dôležitá, ale školstvu samému nepripisujú veľký význam.“

Možno nie. Ale ak uvidia, že zmeny sú dobré a pomôžu ich deťom, možno sa postavia, povedzme proti pedagógom alebo novej vláde, keď ich nebudú chcieť.

„To ste povedali veľmi dobre. Rodičia sa môžu vyjadriť, povedať - toto nie, alebo takto to chceme. Nemali by rezignovať, lebo tak rezignujú na svoju budúcnosť.“

Avizovaných zmien je strašne veľa. Jednou je redukcia predpísaného učiva o 30 až 40 percent. Bude treba zostaviť komisiu, tá určí, čo sa z učiva vypustí, potom vydať nové učebnice… Ešte dnes však máme učebnice zo socializmu. Myslíte si, že všetky zmeny za plánovaných 15–20 rokov stihneme?

„Myslím si, že áno. Máme za sebou desaťročný vývoj školstva poznačený nedostatkom peňazí, vydávaním nových učebníc, hľadaním správneho smeru. Zmeny už nastali, ale mnohé z nich ľudia nevidia. V celoslovenskom meradle sa však obraz školstva dramaticky zmenil. Kvantitatívne. Kvalitatívne to bude nepochybne ťažšie. Ak však urobíme premyslený scenár a získame preň širokú podporu, máme šancu ho v horizonte 15–20 rokov realizovať.“

Sú rozhodnutia, ktoré sa prijímajú ťažko. Pedagógovia učilíšť nechcú, aby kompetencie prešli na krajské úrady, rodičia nevítajú zníženie počtu osemročných gymnázií. Čo urobíte?

„Musíme ich získať trpezlivým presviedčaním, ukázať, že to je správna cesta. Pedagógovia zo SOU sa obávajú, že prídu do spoločnosti elitných gymnázií a stredných odborných škôl a zostanú na chvoste. Ja by som to poradie otočil. Sú regióny, kde nám chýba kvalitná robotnícka sila a máme prebytok obchodných akadémií. Osemročné gymnáziá musíme zredukovať, i keď sú pre rodičov vecou istej prestíže. Ale aká je to výberová škola, ak gymnázium z 38 prihlásených berie 35? Ambícia, že každý okres musí mať osemročné gymnázium, je nezdravá.

Od novembra sa pripravovali už dve koncepcie reformy. Neuspeli, lebo zlyhali na politickej nevôli vlád. Vy tvrdíte, že jedinou ochranou proti ďalšiemu zlyhaniu je urobiť koncepciu tak dobre, aby ju prijala i ďalšia vláda. Je dnes taká dobrá, že vydrží a konečne sa zrealizuje?

„Ešte o tom nie som presvedčený. Podrobíme ju skúške, budeme rokovať aj s opozíciou. Ak má proti nej niekto výhrady, nech ich formuluje. Racionálne ich posúdime. Tu nejde o presadenie konečnej predstavy školstva, chceme nájsť niečo, čo vydrží.“

Keď sa niečo nevydarí, povie sa, že to bolo pre nedostatok peňazí. Získate ich na reformu školstva dosť?

„Stále sa na nás tlačí, aby sme šetrili. Ale ten tlak je tu už desať rokov a raz prídete na hranicu, keď sa už šetriť nedá. A vtedy musíte zmeniť systém, urobiť kroky, ktoré sa nepáčia každému – napríklad zavrieť školy, ktoré majú kapacitu 800 žiakov a učí sa v nich 200. Reformu pripravujeme s cieľom získať na ňu peniaze. Vlani sme zabojovali pri štátnom rozpočte. Ukázalo sa, že to ide, ak máte konkrétny program a viete, čo chcete.“

Pre deti znamená škola stres, definície, poučky, písomky. Chodia do nej nerady. Myslíte si, že sa škola o 15 -20 rokov zmení tak, že ju budú mať radšej?

„Ale áno. Už dnes máme školy, do ktorých deti chodia rady, ktoré sa pokúšajú nájsť svoju tvár, vytvoriť inú atmosféru.“

Povedzme, že áno. Ale do školstva prichádza ročne len päť percent nových učiteľov a tí starší nemusia mať na reformu chuť a možno sa ani nebudú vedieť zmeniť.

„Školstvo starne, ale v tom nie sme výnimkou. Aj inde učitelia odchádzajú, lebo majú nízke platy. Ja verím našim pedagógom, aj starším. Iste sú aj takí, ktorí toho majú dosť, sú apatickí. Ale to je všade – sú ľudia tvoriví a sú aj takí, ktorí len robia. Slovenská škola mala vždy dobré výsledky, najmä v poznatkovej oblasti. To nechceme zmeniť, nechceme americkú školu, v ktorej je síce príjemná pohoda, ale deti majú málo vedomostí. Musíme zachovať pozitíva z minulosti a zároveň do školy dostať nového ducha. „

Kedy sa začnú prvé výrazné zmeny, kedy sa zmení atmosféra, duch školy?

„Atmosféra sa nezmení prijatím zákona, ale rôznymi opatreniami – zmenou obsahu a formy vyučovania, preškolením učiteľov, diskusiou o usporiadaní školy. Badateľná zmena si vyžiada minimálne dva – tri roky. Ťažko môžeme len tak prvého septembra zaveliť – odteraz sa mení na školách atmosféra!“

Veríte, že program bude dobrý, získate preň podporu vlády a poslancov a dostanete dosť peňazí?

„Som optimista. Spoločnosť prechádza ekonomickými problémami, ale znovu sa začína rozvíjať. Je tu šanca na zmenu. Ak sa teraz rodičia nezapoja, nepovedia svoj názor, potom bude neskoro. Niečo dôležité, čo by chceli, tam možno nebude. Naozaj chceme zmeniť zákon a presadiť ho. Iste, za štyri roky sa všetko nedá stihnúť. Ja stále spomínam príklad portugalského ministra školstva. Vravel mi, som na konci svojho volebného obdobia. Pýtam sa ho, a ako to hodnotíš? A on povedal – podarilo sa mi ten veľký organizmus natočiť správnym smerom a urobiť prvý krok. A o tom to je.“

SOŇA REBROVÁ