Text, ktorý uverejňujeme, je s veľkou pravdepodobnosťou svedecká výpoveď predsedu vlády Mikuláša Dzurindu z 18. augusta 2003. Ona odštartovala sériu otrasov na našej politickej scéne, ktoré vedú až k dnešnej vládnej kríze. Premiér Mikuláš Dzurinda sa na svoju výpoveď často odvolával s tým, že v nej povedal všetko, čo povedať mal a že časom sa verejnosť dozvie viac.
Odvtedy uplynuli mesiace a verejnosť sa z úst predsedu vlády nedozvedela nič. Bola iba svedkom tajomných politických rozhodnutí a dramatického odvolávania Jána Mojžiša a Ivana Šimka.
Ako šéfredaktor denníka SME si uvedomujem dilemu medzi právom na dôvernosť svedeckej výpovede a právom verejnosti na informácie. Predseda vlády je však v inom postavení, než všetci ostatní občania, lebo je na čele výkonnej moci. Jeho výpoveď navyše nijako nesúvisí s jeho súkromným životom, zato sa priamo dotýka života spoločnosti.
Právo verejnosti na informácie, ktoré úzko súvisia s politickým vývojom v krajine, považujem v tomto konkrétnom prípade za podstatne väčšie, než je právo občana-premiéra utajiť pred verejnosťou svoje názory a podozrenia, o ktorých hovoril pred prokurátorom. Preto som sa rozhodol tento text, o ktorého autenticite som presvedčený, uverejniť.
MARTIN M. ŠIMEČKA
šéfredaktor denníka SME
Ako sme sa k textu dostali
V nedeľu 7. decembra sa v diskusnej časti webovej stránky denníka SME objavil odkaz na inú webovú stránku, kde je tento text v podstate verejne dostupný. Ako je možné, že sa dostal z rúk orgánov činných v trestnom konaní na internet, je otázka, ktorú si musia položiť ony.
Text je prepísaný aj s gramatickými a vecnými chybami v tom znení, ako je na webovej stránke.
* * *
Bol som poučený v súlade s vyššie uvedeným textom, poučeniu ako i predmetu konania som v plnom rozsahu porozumel, žiadna okolnosť nebráni môjmu výsluchu vypovedať chcem a budem. V predmetnej veci môžem uviesť nasledovné okolnosti:
Už niekedy v máji v r. 1999 som postrehol, že v našej republike pôsobia nejaké lobistické skupiny, ktoré zasahovali jednak do ekonomiky, ale i do politického diania v Slovenskej republike. Už od toho obdobia som sa v tejto spojitosti stretával s menom Miloš Žiak, Ján Mojžiš, resp. s menom Miloš Žiak v svojich počiatkoch, neskôr k tomuto menu pristúpilo i meno Jána Mojžiša, terajšieho riaditeľa NBÚ, a ďalšie médiá, ktoré sa zameriavali na diskreditáciu Slovenskej informačnej služby a SDKÚ. Konkrétnejšie sa k niektorým týmto aktivitám budem hovoriť v ďalšej časti môjho výsluchu.
Prvý konkrétny zásah Miloša Žiaka som evidoval v súvislosti s tendrom na tretieho mobilného operátora GSM. Zásah som vnímal v tom, že vtedajší minister dopravy rozhodol, že tretí mobilný operátor na Slovensku nebude, lebo na troch operátorov je to malý trh. V médiách sa začali objavovať informácie, že vtedajší minister Palacka tomu zabránil, pretože mal dostať úplatok, alebo bol iný bol záujem zo strany už pôsobiacich mobilných operátorov. Pamätám si, že jeden z uchádzačov o tretieho mobilného operátora bola firma, za ktorou stál Miloš Žiak. Od tej doby som z rôznych zdrojov dostával informácie, nie som schopný konkretizovať teraz, ale chodili ku mne informácie o pôsobení Miloša Žiaka voči štátnym orgánom, ministerstvám, kde mal záujem na štátnych zákazkách. Ide napríklad o štátnu pokladnicu, kde si pamätám, že dodnes firma Hewlet Pakardt, ktorá vyhrala tender, nedostala previerku NBÚ. Túto okolonosť mal zabezpečiť Miloš Žiak, na NBÚ, nespomínam si už, ktorý občania mi túto informáciu poskytli, mohlo to byť z rôznych podnikateľských kruhov, mohol som túto informáciu dostať od niektorého zo štátnych tajomníkov ministerstiev, konkrétne si teraz spomenúť neviem. Neskôr sa tento môj predpoklad, resp. tieto informácie potvrdili aj zo zdrojov SIS, tento materiál budem konkretizovať v ďalšej časti môjho výsluchu. Ďalším prípadom je tender ministerstva obrany, ktorý sa týka buď lobistického alebo štátneho systému. Zarazil ma inzerát v Pravde 21. mája 2003. Fotokópiu tohto inzerátu predkladám prokurátorovi. Tomuto inzerátu rozumiem takto, ministerstvo obrany vypísalo lukratívny tender, ten tender bol ešte ministrom obrany Stankom vyhodnotený, a vyhrala firma, ktorá dala nižšiu ponuku, na názov firmy si nespomínam. Vyhrala podľa mňa regulerne lepšia firma. Firma, ktorá prehrala a za ktorou opäť má stáť Miloš Žiak, napadla tender na úrade pre verejné obstarávanie. Na základe stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie, že minister Šimko pôvodné rozhodnutie zrušil a víťazom sa mala stať firma s drahšou ponukou, za ktorou údajne stojí Miloš Žiak. Pýtal som sa na viacero strán, nakoniec som sa opýtal ministra obrany Šimka, ktorý mi potvrdil, že áno, že zmenil rozhodnutie, na základe stanoviska úradu pre verejné obstarávanie. Vytýkal som Šimkovi, že úrad pre verejné obstarávanie sa vyjadruje iba procesne a nie k tomu, kto je lepší a dôrazne som ho upozornil, aby celý prípad ešte raz skontroloval. Nehovorím to náhodou, šokuje ma, že do dnešného dňa sa ma na tento škandál nikto neopýtal. Keď sa objavila kauza „vláčiky", tak do mňa denník SME „búchal" zo všetkých smerov dennodenne. Na tento inzerát, hoci je publikovaný na prvej strane z 3 najväčších denníkov, sa ma nikto nepýtal a myslím, že to má príčinu. V danej veci by som chcel ešte podotknúť, že pokiaľ sa nevyjadrujem konkrétne k menám a jednotlivým obchodným spoločnostiam, znamená to, že si ich názvy nepamätám, ak si na ne spomeniem, uvediem to do výsluchu. Táto okolnosť platí i v súvislosti s ďalším mojím vyjadrovaním k ďalším podozrivým aktivitám.
Ďalšou podozrivou aktivitou je dianie okolo systému Govnet /vládna sieť/. Ján Možiš sa aj osobne, aj na rokovaní vlády neobyčajne angažoval, na jar minulého roku, jednak u mňa osobne, a u bývalého vedúceho úradu vlády Tibora Tótha, kde mimoriadne agresívnym spôsobom sa snažil o vypovedanie zmluvy s istou firmou, či vlastne sa vyjadroval alebo konal v prospech inej fimry. Myslím, že jedna z tých spoločností bola spoločnosť TIS je to bez záruky. Zrejme k tomuto bude vedieť bližšie povedať Tibor Tóth.
Ďalšie informácie sa týkajú podpisu z NBÚ, tam mal Mojžiš vynechať tender a dať zakázku priamo firme, ktorej súčasťou bol a je Miloš Žiak, firma sa volá Diteck. Tieto informácie sa potvrdzujú aj v písomných podkladoch SIS z minulých dní.
Spomeniem ešte škandál okolo údajného telefonovania pána Badžgoňa s pánom Palackom.
Z podnikateľských kruhov okolo pána Badžgoňa som sa dozvedel, že aj za týmto mediálnym škandálom stojí Ľuboš Žiak a jeho skupina. - bližšie konkretizovať však neviem. Miloš Žiak si myslí, že som to ja a Ivan Mikloš, ktorí mu kazia kšefty, cez ktorých sa nevie presadiť. Vyjadroval sa tak na americkom veľvyslanectve samotnému veľvyslancovi. Neviem uviesť kedy to bolo, bolo to viackrát, najmä pred veľvyslancom Vajzerom, v podstate Žiak i Mojžiš navštevujú americké veľvyslanectvo často a ohovárajú pravidelne najmä Mikloša u mňa. Konkrétnejšie k tomuto by sa vedel vyjadriť Ivan Mikloš, ja si na mnohé súvislosti vzhľadom k ďalším problémom, ktoré ako predseda vlády riešim, už nepamätám. Ale pamätám si na jeden ostrý dialóg s veľvyslancom Vajzerom, za stolom bol Vajzer, Hengel, a an druhej strane bol Mikloš, ja a Jusko. Z toho ostrého dialógu bolo jasné, že Vajzer je sýtený takýmito nezmyslami. V tejto súvislosti inicioval Ivan Mikloš návštevu u veľvyslanca Vajzera, viem z počutia, že veľvyslancovi sa snažill vysvetliť, kto, a prečo jeho, teda veľvyslanca kŕmi rôznymi informáciami, s cieľom zdiskreditovať samotného Mikloša, ale aj mňa. Existuje depeša veľvyslanca Bútoru, ktorý bol pozvaný vo Washingtone na department k - ako sám Bútora uvádza - bezprecedentnému rozhovoru. Vysoký predstavitelia z departmentu ubezpečili Bútoru, že obaja lídri /Dzurinda a Mikloš/ požívajú najvyššiu dôveru predstaviteľov USA, bolo to rok dozadu. Túto depešu predložím v priebehu budúceho týždňa prokurátorovi, spomínam si, že som ju dal prečítať pánovi Leškovi z denníka SME.
V deň volieb v r. 2002 mal Ján Mojžiš na dvore denníka SME vyhlásiť niečo také že „zbohom opäť nám budú vládnuť zlodeji", pred kým, uviesť neviem, ale pamätám si túto informáciu. Dobrý vzťah Miloša Žiaka a Jána Mojžiša bol doumentovaný i na jednej fotografii, ktorú som mal k dispozícii, pokiaľ sa mi ju podarí nájsť, taktiež ju predložím v priebehu budúceho týždňa prokurátorovi, na fotografii bol Miloš Žiak a Ján Mojžiš v jednej z vinoték, kde sa spravidla stretávajú a kde si Ján Mojžiš s obľubou objednáva niekoľko tisícové vína.
V tejto časti môjho výsluchu uvediem niektoré zdroje z ktorých som čerpal, sú to nasledovné zdroje:
Denník SME článok zo 6. augusta 2003 - Výroky sociológa Vašečku.
Výrok pána Petra Tótha v denníku Národná Obroda spred niekoľkých dní, kde skupinku identifikoval ako vysokého štátneho úradníka, podnikateľov a novinára.
Komentár Mariána Leška z 11. Augusta 2003, ktorý sa odvoláva napr. na týždenník Formát, kde sa píše o tom, že Ján Mojžiš žije v nepomere medzi príjmami a výdavkami.
Informácie SIS: prvá je z 23. mája 2003 číslo: 63/970-D-1415-46/2003-P Dôverné, jedná sa o informáciu o bezpečnostnej spoľahlivosti Jána Mojžiša a je to informácia pre NBÚ.
Druhá bola informácia adresovaná mne, č.: 63-964-D-34-50/2003-S z 26. Mája 2003, tam nájdete odpoveď na otázku, kto všetko tvorí túto skupinu.
A napokon celkom čerstvá informácia z 12. Augusta 2003 č.: 63/920-D-155-30/2003-S.
Tieto informácie SIS písomne hovoria o tom, čo sa ku mne dostávalo z rôznych zdrojov za tie uplynulé roky, a síce, že Miloš žiak je firemný lobista špecializujúci sa na štátne zakázky, že spolupracuje so zahraničnými službami a že zneužíva médiá na dosahovanie svojich cieľov, odstraňovanie svojich ekonomických konkurentov a likvidovanie nepohodlných ľudí, ale ktorých mu nejdú po ruke. Žiaľ jeho najväčšou oporou podľa týchto informácií je Ján Mojžiš, ktorý mal za svoje služby získať aj provízie a úplatky, toto všetko sa uvádza v informáciách SIS. Druhá vec, ktorá ma nesmierne mrzí, že ľudia okolo Žiaka, ale najmä okolo Mojžiša ale aj dohromady, zneužívajú na dosahovanie svojich cieľov médiá. Tu najdete odpoveď na otázku.
K aktivitám Miloša Žiaka vo vzťahu k rôznym štátnym objednávkam hovorí mnou spomínaná správa Slovenskej informačnej služby, ja som čerpal iba z tejto správy, v predmetnej správe sú uvedené jednak konkrétne mená, ale i konkrétne objednávky. Je zbytočné, aby som sa k týmto okolnostiam vyjadroval podrobnejšie, musel by som čítať iba správu.
Poviem ešte informáciu, ktorá sa tam nepíše, hovorca Mojžiša Puchý, sa mal mesiac dozadu v prítomnosti jedného alebo niekoľkých z najvyšších predstaviteľov ministra obrany, neviem uviesť pred, ktorými ľuďmi, túto informáciu som našiel u mňa v pracovni, pokiaľ som si ju zachoval, jej fotokópiu najneskôr v priebehu budúceho týždňa predložím prokurátorovi.
Puchý sa mal vyjadriť, v spoločnosti viacerých ľudí, kde bol jeden z najvyšších predstaviteľov ministerstva národnej obrany k tendru ktorý sa rozbiehal a mal sa vyjadriť asi tak, predmetný tender sa mátýkať nejakých komunikačných systémov a má mať objem niekoľko miliárd za niekoľko rokov. Predbežne sú schopné takúto zakázku splniť 2 firmy alebo skupiny, asamozrejme v jednej z nich je Miloš Žiak. Mal podať takú vetu, že tá druhá firma bezpečnostný certifikát nedostane.
Presne sa už nepamätám, bolo to po voľbách, niekedy v októbri, keď som sa v parlamente stretol s Ladislavom Szigetim vydavateľom Kaligramu, ktorý mi uviedol, že mi nesie odkaz od Miloša žiaka, ten odkaz bol v podstate v tom, že žiak sa ma snažil presvedčiť o tom, že je agentom Mosadu a v tejto súvislosti mi po Szigetim odkazoval, aby som ja ustanovil človeka, ktorému on preukáže, že tým agentom Mosadu skutočne je. Túto informáciu som ja vyhodnocoval v danej dobe ako nejaký pokus zo strany žiaka ma nejako zastrašiť. Chcem uviesť ešte toľko, že pokiaľ som bol pri tomto výsluchu menej konkrétny, než by sa trebárs žiadalo, nebolo to úmyselne, tak ako som uviedol v predchádzajúcej časti, jednalo sa o veci, ktoré bližšie konkretizovať neviem, nové súvislosti som už v súčinnosti s ďalšími starosťami pozabúdal, no ďalšie konkrétnosti a to i ku skupine, ktorá má byť v spojení s Milošom Žiakom, sú uvedené v materiáloch SIS. Určite takto bude môcť učiniť riaditeľ Slovenskej informačnej služby.
Viac k veci nemám čo dodať, pokiaľ by som si na niektoré konkrétnosti spomenul, tieto uvediem prokurátorovi, či už písomnou formou, prípadne budem iniciovať môj doplňujúci výsluch.
Zápisnica skončená dňa 18. augusta 2003 o 15.25 hod. a po prečítaní na znak súhlasu bez dodatkov a zmien podpísaná.
Oznamovateľ: Ing. Mikuláš Dzurinda
Kauzy, o ktorých premiér hovoril
Tretí mobilný operátor
Gabriel Palacka ako minister dopravy a spojov v roku 1999 tender na tretieho mobilného operátora najprv vypísal a potom ho zrušil. Tvrdil, že tretí operátor je na Slovensku zbytočný. Tender bol napokon dôvodom, pre ktorý z funkcie odstúpil - objavili podozrenia z korupcie. Miloš Žiak v tendri sformoval konzorcium Telenor a CDA. „Konzorcium ponúkalo 90 miliónov dolárov v investícii a 90 miliónov v know-how a technológii. Bolo úplne jasné, že to vyhrá. Pán Palacka tender vzápätí zrušil. Jeho argument bol, že je nezmyselné, aby bol tretí operátor, lebo pokrytosť na Slovensku neprevýši 25 percent a že tretí operátor by bol vlastne poškodený. K dnešnému dňu je pokrytie 60 percent," povedal Žiak pred časom pre SME.
Štátna pokladnica
Tender na štátnu pokladnicu vyhrala firma Hewlett Packard, jej vtedajší konateľ Peter Weber však nedostal previerku NBÚ. Previerka konateľa je podmienkou na previerku celej firmy. Weber previerku nedostal, lebo ako námestník Výskumného ústavu výpočtovej techniky v Žiline spolupracoval s ŠtB. On o svojej spolupráci povedal: „Tí ľudia prišli, odovzdali nám nejaké papiere, my sme sa na ne pozreli, väčšinou boli nanič a povedali sme - vieme alebo nevieme to použiť." Firma Hewlett Packard konateľa vymenila a previerka stále beží.
Logis
Ide o tender na ministerstve obrany za 443 miliónov korún. Dzurinda podozrieva Šimka, že zrušil výsledky tendra, aby zákazku získala firma blízka Milošovi Žiakovi. Tender totiž najprv vyhrala firma Slovakodata, ale po námietke Úradu pre verejné obstarávanie komisia vyhodnotila ako víťaza firmu IBM. Subdodávateľom firmy je aj spoločnosť Ditec, ktorej šéfuje Peter Lukeš - člen „skupinky" a Žiakov rodinný priateľ. Šimko tvrdí, že neporušil žiadny zákon, iba rešpektoval námietku Úradu pre verejné obstarávanie. „Je to nezávislá inštitúcia, komisii neostávalo nič iné, než jej rozhodnutie rešpektovať," povedal Šimko.
„Zarazil ma inzerát v Pravde 21. mája 2003," tvrdí o tendri Dzurinda. Inzerát podal istý Pavol Varga, ktorý sa sám označuje za strojcu volebného úspechu SDKÚ.
Vláčiky
Kauzu tendra na ľahké motorové vlaky otvoril denník SME, potom ako získal list švajčiarskeho prezidenta Kaspara Villigera, v ktorom upozorňoval prezidenta Rudolfa Schustera na korupciu v tendri. Švajčiarske konzorcium bolo jedným z uchádzačov o dodávku ľahkých motorových vlakov na slovenské železnice. Malo vyhrať, ale vtedajší minister dopravy Jozef Macejko s ním stále odmietal podpísať zmluvu. Kauzu vyšetruje polícia, Jozef Macejko čelí obvineniu z korupcie a Dzurinda ho odvolal z funkcie ministra dopravy.
Govnet
Bývalý riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš vraj konal v prospech jednej firmy. NBÚ zabránilo tomu, aby Úrad vlády podpísal zmluvu s firmou Kiss, lebo podľa bezpečnostného úradu predstavuje bezpečnostné riziko. Vláda s návrhom NBÚ súhlasila a od zmluvy odstúpila, v súčasnosti prebieha súd.
Elektronický podpis
Zákazku na NBÚ dostala firma IBM, kde je subdodávateľom spoločnosť Ditec, ktorá ako jediná mala licenciu a zároveň previerku. Zákazku bolo treba zadať čo najskôr, pre časový sklz.
Kauza Badžgoň
Do redakcie denníka SME, televízie Joj a niektorým politikom neznámy človek poslal prepisy odposluchov podnikateľa Jána Badžgoňa, ktorý je blízky SDKÚ. Sám Badžgoň ich autenticitu potvrdil. Polícia začala vyšetrovať nelegálne kupčenie s odposluchmi a aj to, kto ich dal urobiť a prečo. V kauze zatiaľ nebol nikto obvinený. Vypovedali v nej napríklad Ján Mojžiš, Igor Cibula, Peter Tóth, ale aj viacerí novinári.
Logistický systém
TOKOS - Tender na desať miliárd a desať rokov vyhral VOP Trenčín, za ktorým stoja izraelské firmy. Minister obrany Juraj Liška ale tender zrušil, lebo sa podľa neho zmenili Force Goals, ciele NATO.
Autor: mož