Pri vyslovení pojmu Vianoce sa snáď každému vybaví synonymické spojenie - sviatky pokoja, radosti, ale aj hojnosti. Nie nadarmo sa Štedrému dňu hovorí „štedrý". Väčšina z nás sa snaží tento prívlastok počas sviatočných dní stopercentne naplniť. Dalo by sa povedať, že túto tradíciu sme zdedili po našich predkoch.
Výzva k striedmosti a zdržanlivosti
V dobe dávno minulej sa cirkev snažila udržať k vianočným sviatkom skromný postoj. Chcela, aby ich ľudia slávili v pokore a striedmosti. Pospolitý ľud si však nenechal ujsť významnú príležitosť k oslave a hodovaniu. Aj keď sa považovalo požívanie mäsa počas štedrovečernej večere za prežitok z čias pohanských osláv zimného slnovratu, a preto jeho jedenie za neprípustné, ľudia si našli schodnú cestu, ako zákaz obísť. Aby sa nestavali proti princípu dodržiavať počas Štedrého dňa pôst, v niektorých oblastiach vystrojili bohatú večeru (nazývanú tiež obžernú alebo tučnú) deň pred začiatkom Vianoc. Odôvodnili to veľmi prozaicky - pred pôstom sa treba dobre najesť a posilniť. Inde zas na dôkaz blahobytu mäso na štedrovečerný stôl vyložili, ale jesť ho začali až po príchode z polnočnej omše, čiže na začiatku nového dňa. Tým neporušili stanovené zásady a zároveň splnili podmienku povery, ktorá hovorila, že ak na štedrovečernom stole chýba mäso, na rok bude gazdovi hynúť dobytok.
Hody, hody, nový rok, nech tak trvá celý rok...
Ak by sme sa mohli vrátiť do minulého storočia a pozrieť si bohato prestretý stôl našich pradedov, našli by sme na ňom množstvo potravín, bez ktorých si nevieme predstaviť slávnostný vianočný stôl ani v súčasnosti. Vtedy si však mnohé z nich okrem spotrebnej funkcie plnili aj dôležitú magickú úlohu. Ako kedysi pripravovali gazdiné štedrovečernú hostinu?
S prípravou slávnostných pokrmov sa začínalo veľmi skoro ráno. Podľa zvyku si museli gazdinky privstať a pripraviť cesto na vianočné koláče tak skoro, aby boli do úsvitu už upečené a von z pece. Nesmeli však robotu unáhliť, lebo nízke koláče zo zle vykysnutého cesta či neúhľadne tvarované predpovedali do budúcnosti úpadok celého hospodárstva. Dobrá hospodárka si chodievala počas prípravy oprašovať zamúčené ruky od cesta na dvor. Pozobanie odrobiniek sliepkami zaručovalo v novom roku ich dobrú znášku vajec. Koláčov muselo byť dostatok nielen pre rodinu, ale aj pre vinšovníkov - koledníkov. Piekli sa vianočky, pletenky, ale aj kysnuté koláče plnené makom, tvarohom, lekvárom a podobne. Hojnosť koláčov mala zabezpečiť do bu-dúcnosti dobrú úrodu.
Chlieb náš vianočný
Chlieb bol základnou potravou počas celého roka, preto nesmel na stole chýbať ani počas Vianoc. Gazdiné sa snažili dochutiť ho na Štedrý deň niektorými prísadami, ktoré mali zaistiť celej rodine zdravie, ochranu pred zlom či bohatstvo.
Na východe Slovenska hĺbili do bochníka jamku, do ktorej liali med a vkladali zrnká obilia, ľanové semienka a iné plodiny, ktoré pestovali. Po Vianociach ich zo štedrovečerného chlebíka vybrali a pridali k siatinám, ktoré týmto úkonom nadobudli väčšiu plodnosť. Inde zapracovávali do chlebového cesta plodiny, ktoré mali mať ochrannú funkciu, ako: cesnak, mak, šípky či petržlenovú vňať.
Na Považí sa čarovalo s už upečeným chlebom, ktorý bol dochutený soľou, makom a korením. Večer ho trikrát bokom roztočili a podľa toho, či dopadol na vrchnú alebo spodnú stranu veštili, aký bude budúci rok.
Odmena za štedrovečerné odriekanie
Štedrý deň bol dňom pôstnym. Keď už niekto nevydržal úplnú hladovku, povoľovali sa malé porcie bezmäsitých pokrmov, napríklad koláče s mliekom. Kto počas Štedrého dňa pred večerou zjedol orech alebo mak, mal do roka tr-pieť vredmi. Nesmelo sa jesť ani nič z jedál pripravených na slávnostnú večeru. Ukončenie odriekania zvestovala prvá hviezda, ktorá sa večer objavila na oblohe. Odmenou za prísny pôst malo byť uzretie zlatej hrady, koča alebo prasiatka.
Čarovane za slávnostným stolom
S prípravou varených jedál sa začínalo dopoludnia. Na štedrovečernom stole mali byť všetky plodiny, ktoré sa v gazdovstve pestovali, čo malo mať pozitívny vplyv na rozkvet hospodárstva v budúcnosti. Preto sa aj sumár jedál líšil podľa jednotlivých území - podľa toho, čo sa kde pestovalo.
Najrozšírenejším bezmäsitým štedrovečerným jedlom boli opekance, ale pripravovali sa aj rôzne cestoviny. Napríklad dlhé rezance mali zabezpečiť v budúcej úrode dlhé klasy. Často sa varili strukoviny, hlavne hrach a šošovica, či kaša z prosa alebo kapustnica s hríbmi. V katolíckych rodinách sa dodržiavala tradícia pokrmov bez mäsa, ale evanjelici pridávali do kapustnice aj klobásu.
Keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda, muselo byť už všetko pripravené na stole. Večera sa začínala vinšom hlavy rodiny. Potom si prítomní pripili hriatou pálenkou. Nasledovalo robenie krížika na čelo prstom namočenom v mede, čím mali byť členovia rodiny chránení pred zlom. Niekde tento akt vykonával otec, inde si krížiky robili členovia rodiny navzájom, čím si upevňovali súlad v rodine. Ak chcela matka, aby ju dietky po celý rok poslúchali, robila medové krížiky ona. „Štedrovečerný" med sa uchovával v domácnosti po celý rok a slúžil na liečenie rôznych zdravotných neduhov, ktoré rodinu postihli.
Zdravé jablká a orechy - zdravie v rodine
K ďalším krokom slávnostnej večere boli potrebné jablká. Na vianočný stôl sa vyberali tie najkrajšie, najčervenšie, najzdravšie. Otec rodiny rozkrájal jablko na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole. Kto svoju časť jablka zjedol, nemusel sa obávať, že z ciest po svete nenájde cestu domov. Potom si každý člen zobral vlastné jabĺčko a vodorovne ho prekrojil. Ak sa mu ukázala v strede výrazná hviezda, mal byť budúci rok zdravý. Inde sa krájali jablká zvislo. Dobré zdravie veštili nepoškodené jadierka. Ak však bolo jadierko prekrojené, znamenalo to v rodine chorobu alebo aj smrť. Z jabĺk, ktoré ostali zo slávnostnej večere, sa dalo aj do válova dobytku, aby bol zdravý a okrúhly, ako jablko.
Podobne sa prorokovalo aj s orechmi - ak bol prvý rozlúsknutý orech pekný a zdravý, bolo dobre. Prázdny, vysušený alebo červivý orech veštil nejakú pliagu. Orechmi sa veštilo aj po polnočnej omši. Chlapci ohadzovali orechmi dievky. Ktorú mládenec trafil ako prvú, mala sa stať jeho ženou.
Zabezpečenie hojnosti a bohatstva
Počas večere museli byť všetky pokrmy nachystané na stole. Gazdiná nesmela odísť od stola, lebo by jej kvočky nechceli sadať v hniezdach.
Ryba sa na stôl dostávala nielen ako pôstne jedlo, jej šupiny mali magickú úlohy. Symbolizovali pe-niaze. Preto sa pri slávnostnom prestieraní dávali pod taniere alebo pod obrus. Kto si uložil šupinku zo štedrovečerného stola do peňaženky, po celý rok v nej mal mať dostatok peňazí. Požívanie bravčového mäsa zas sľubovalo bohatstvo majetku. Na druhej strane, ak niekto zjedol na Štedrý večer mäso z hydiny, majetok sa mu mal v budúcnosti „rozletieť" alebo ho mali „kury rozhrabať".
Súčasný slávnostne prestretý stôl
V čom sa líši dnešná štedrovečerná tabuľa od slávnostného hodovania v minulosti? V súčasnosti sa maminy tiež snažia nachystať pestrú sviatočnú stravu. Niektoré gazdinky sa držia tradície a pripravujú jedálny lístok podľa svojej mamy či babičky, iné sa prispôsobili zvyklostiam rodiny zo strany manžela a ďalšie idú novou nevychodenou cestou. Znášajú do domu oveľa viac netradičných potravín, z ktorých vytvárajú pre slávnostné chvíle atypické pokrmy. V miskách na ovocie sa udomácnili banány, mandarínky, ananásy, ďatle, figy a kokosové orechy.
Napriek tomu slovenská klasika je do určitej miery zažitá v každom z nás. Veď nie je možné upiecť medovníky bez medu, ktorý v zime výborne chutí aj ako zdravé sladidlo do horúceho ovocného čaju. Po sýtej a bohatej večeri je príjemné dopriať upracovaným zažívajúcim orgánom osvieženie v podobe šťavnatého jabĺčka. A mnohí z nás si nevedia predstaviť Vianoce bez rôznych druhov orieškov, ktoré si len tak priebežne môžu počas sviatkov zobkať. Prečo práve orechy, jablká, med? Vedelo sa aj v minulosti o ich kvalitách? Možno áno, keď sa im pripisovala tajomná, až magická moc.
Orechy nielen na Vianoce
Chutné chrumkavé orechy patrili už vo vzdialenej minulosti popri rôznych korienkoch, hubách a iných plodoch k základnej potrave človeka. Naši dávni predkovia ani nevedeli, koľko cenných látok pre ľudský organizmus ich konzumáciou vstrebávajú. Až ich rozbor a štúdie preukázali, že v orechoch sú výživné zložky, ktoré nám pomáhajú brániť sa pred rôznymi chorobami. Obsahujú magnézium, selén, meď a skupinu vitamínov B, čím pozitívne vplývajú na nervový systém, chránia pred stresom a chorobami srdca. Napriek tomu, že sú vysoko kalorické, znižujú hladinu cholesterolu, a to vďaka účinku nenasýtených mastných kyselín. Sú zdrojom mnohých vitamínov a stopových prvkov. Keďže každý druh orecha má iné zloženie, odporúča sa konzumovať orechovú zmes - a to nielen na Vianoce, ale po celý rok.
Napríklad vlašské orechy sú bohaté na vitamín B6, pistácie obsahujú železo, draslík a vitamín A, arašidy povzbudzujú mozog bórom. Paraorechy sú plné fosforu, mandle nám dodajú vápnik a vitamín B2, kešu oriešky zas horčík a chutné jadierka lieskovcov sú bohaté na vitamín E.
Orechy by sme mali konzumovať v ich prirodzenom stave. Úpravou sa znižuje ich blahodárny efekt. Napríklad opražené na oleji a solené oriešky dvíhajú krvný tlak a zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Orechy v čokoláde, karameli alebo sladkom jogurte sú priam kalorické bomby.
Alergici, pozor!
Orechy obsahujú aj hodnotnú bielkovinu, ktorú však nie každý organizmus (hlavne s oslabeným imunitným systémom) dokáže spracovať. Prejavy alergie na orechy bývajú veľmi prudké. Preukážu sa do desiatich až dvadsiatich minút po zjedení, a to pocitom pálenia v ústach, vytvorením vyrážok alebo dýchavičnosťou.
Všetci - nielen alergici - by si mali dávať pozor na staré, plesnivé, či inak napadnuté orechy. Plesnivý orech je jed, ktorý spôsobuje nemalé zdravotné problémy.
Jablko ako liek
Jablko je jedno z najrozšírenejších ovocí u nás. Pod tenkou šupkou skrýva množstvo látok prospešných ľudskému organizmu. Už v minulosti sa využívalo v ľudovom lekárstve pri črevných infekciách, zápche, ale aj srdcovej slabosti, či nepokojnom spánku. Čím si jablko vyslúžilo toto postavenie?
Jablká sú jedným z najbohatších zdrojov vitamínu C, vlákniny a hlavne pektínu, ktorý dokáže viazať v našom organizme škodlivé zlúčeniny ťažkých a rádioaktívnych prvkov. Pektín brzdí aj rast nezdravých mikroorganizmov v črevách, normalizuje trávenie, a tým blahodárne pôsobí pri zápaloch hrubého čreva. Podporuje vylučovanie cholesterolu, čím znižuje jeho hladinu. A tak dve jablká denne sú výbornou prevenciou proti kôrnateniu tepien a infarktu, vysokému cholesterolu a tráviacim problémom. Vďaka obsahu bóru sú jablká stimulátorom mozgu. Preto ani cez Vianoce nezabúdajme popri mandarínkach, pomarančoch, grapefruitoch, či banánoch na domáci zdroj zdravia - jablká!
Med posilňuje imunitný systém
Bez medu si snáď cez Vianoce nevieme predstaviť žiadnu domácnosť. Využíva sa už pred sviatkami na prípravu vianočného pečiva, ale chutí aj počas sviatočných dní, ak si s ním osladíme čaj, prípadne si len tak načrieme lyžičkou do pohára a „osladíme si život". Med zlepšuje trávenie, lebo obsahuje poväčšine jednoduché cukry. Ďalej je bohatý na minerály, enzýmy, vitamíny a stopové prvky. Pri únave poslúži ako zdroj okamžitej energie. Na druhej strane má upokojujúce účinky. Preto je jeho požívanie vhodné v čase stresov, ale aj napríklad pred spaním. Ako „liek" poslúži pri kašli, nádche či ochoreniach dýchacích ciest.
Med môže byť svetlý, tmavý, riedky, hustý, skryštalizovaný... Ktorý je ten najlepší a najzdravší? Svetlé medy sú kvetové (agátový, lipový, repkový...), ľahko stráviteľné, ale skoro kryštalizujú. Tmavšie medy sa stáčajú z plástov z horských úľov. Medy z lúčnych kvetov či ihličnanov majú výraznejšiu chuť a vôňu. Sú ťažšie strá-viteľné, ale obsahujú viac minerálnych látok. Aj keď sa med v posledných rokoch stal ne-dostatkovým tovarom vyťahujúcich z našich peňaženiek stále viac peňazí, oplatí sa pre jeho kvality a liečivé účinky do neho inves-tovať.
Hojnosť nemusí byť myslená len materiálne
Či už si štedrovečerný stôl nachystáte podľa tradičných slovenských zvyklostí a budete pritom čarovať s medom, orechmi a jabĺčkami alebo sa pri príprave vianočného menu necháte viesť vlastnou fantáziou, jedno asi bude spoločné: snaha o to, aby nič nechýbalo, aby bolo všetkého dosť. Hojnosť však nemusí byť chápaná len v oblasti hmotnej. Skúsme si tento rok pripraviť sviatočné vianočné dni bez zbytočného naháňania, stresov a nervozity. Nič nie je vzácnejšie, ako hojnosť zdravia, lásky a porozumenia.
HANA KYSEĽOVÁ
