ť na stoličke počas večere, plakať, keď otec, či mama zabíja kapra, zvedavo zatriasť darčekmi a jesť sneh.
Deti z materskej školy si nadšene posadajú do kruhu pri predstave, že bude o nich napísané v novinách. Zdanie, ako málo im stačí ku šťastiu sa ukáže veľmi klamlivé, len čo sa ich opýtate, aké darčeky by si priali. Malý Adrián, Hanka, Marek, Katka, Marco a Erika sa predbiehajú vo vyslovení svojich, nie vždy celkom splniteľných, túžob. Potrebovali by novú bábiku, nie takú malú ako naposledy, kvôli ktorej sa rozplakali pod vianočným stromčekom a ešte aj teraz, keď si na to spomenú, umývačku na auto, Čiernu krásu (meno koňa, istého filmového hrdinu), frajera, bager a hlavne sestričku, „lebo samej mi je už smutno," sťažuje sa Katka. Všetky deti sú presvedčené o tom, že darčeky, ktoré majú z celých Vianoc najradšej, nosí Ježiško, len pár moderných rodičov sa rozhodlo, že to bude Santa Claus. O stromček sa podľa nich postará tiež Ježiško. „Umelý, či živý. Donesie taký, aký si vypýtajú rodičia. Len večeru robí mamina s ocinom. A to tiež ne-viem, načo ocko zabíja toho kapra. Veď aj tak najradšej jem salónky."
Na Vianoce do tábora?
Realita detí z detského domova
Nie všetky deti však majú to šťastie a trávia Vianoce doma, ale tešia sa na tábor v Revani, kde síce nie je ako doma, ale ako sami vravia „lepšie než ostávať tu."
Deti z detského domova salónky na stromčeku mávajú tiež každý rok, ale jesť ich nemôžu, vyrábajú si papierové ozdoby a ak dávajú na stromček gule, „tak to len veľkí, aby sme my nerozbili." Malý Patrik zaprotestuje, že stromček a darčeky nosí Ježiško, ostatné deti sa mu vysmejú: „V decáku na Ježiška už neverí nikto, všetky darčeky pripravujú 'vychošky'." Paťko to ale nemôže vedieť, na Vianoce si ho domov bráva krstná mama a tam mu darčeky nosí Ježiško, ktorý mu tento rok donesie asi auto na ovládanie, po ktorom tak veľmi túži. Jedia oblátky s medom, kapustnicu i kapra, ktorého „krstná chodí každý rok loviť. Smutno mi ani nebýva, lebo už sme zabíjali aj svinku a tento rok budeme býka," rozrozpráva sa o svojej rodine, ku ktorej vždy chodieva veľmi rád. Deti, ktoré na Štedrý deň zostávajú v detskom domove, nemajú vždy radi sviatočnú večeru. Anetka si smutne spomína na jedny Vianoce, keď si ostatní rýchlo pobrali všetky koláče a jej už neostalo. Paťko si spomenie, že zvyknú spievať aj vianočné koledy a prejde celý repertoár. Ostatné deti vianočné koledy veľmi radi nemajú, najmä keď chodia do domovov dôchodcov vystupovať s programom. Každé Vianoce si spomenú na starých ľudí, na ktorých zabudli vlastné deti. Kto poteší ale ich? Okrem Paťka, ktorý chodí k rodine a Anetky, ktorú občas na Vianoce pozve rodina jej kamarátky, zostávajú v detskom domove. Z času na čas sa podarí vybaviť pre ne tábor, ako aj tento rok v Revani. „Je to pre nich predsa len spestrenie," hodnotí jedna z vychovávateliek. Napriek ich všemožným snahám je celkom nemožné potešiť zo štátom vydelených peňazí každé dieťa. Túžby majú predsa rovnaké než ktoré-koľvek iné deti. Chceli by dostať mobil, volkmen, autíčko na ovládanie, bicykel, bábiku, niektorým by stačil celkom jednoduchý, no najnesplniteľnejší darček, aby mohli ísť domov. Napriek všetkému, Vianoce a najmä darčeky milujú rovnako ako deti žijúce v rodinách.
Na slovíčko s pani vychovávateľkou
Mnohí ľudia by týmto deťom chceli nejakým spôsobom pomôcť, no nevedia ako. Svoje skúsenosti im ponúka jedna z vychovávateliek, sestrička Lýdia:
Čo môžeme urobiť pre deti z detských domovov? A ako vám pomáhajú ľudia z vášho regiónu?
Čo je dosť zvláštne, práve medzi deťmi vládne akási solidarita, najčastejšie chcú svojím vrstovníkom pomôcť iné deti. Často sa stretávame s tým, že na školách zorganizujú pred Vianocami finančnú zbierku na darčeky pre deti z detských domovov alebo zbierku hračiek.
Ako vnímate iniciatívu niektorých rodín vziať si dieťa z detského domova na Vianoce k sebe?
Tento boom sme tu zažili najmä po revolúcii. Je to pekné vziať si dieťa k sebe na Vianoce, ale čo potom? Deti strávia nádherné Vianoce ako v každej inej rodine, dostanú darčeky, po ktorých túžili. Ale Vianoce sa skončia a oni sa musia vrátiť. Je to potom pre nich oveľa ťažšie. Bývajú veľmi smutné, najmä keď rodina o nich už potom neprejaví žiadny záujem alebo len veľmi sporadicky.
Vianoce prejdú, situácia sa zmení možno o rok, možno o dva. Predstava, že každé dieťa bude na Vianoce doma so svojimi rodičmi sa javí rovnako nereálna o rok, či o dva. Ale to, či budú mať naše vlastné deti, či deti z detských domovov pekné Vianoce do istej miery závisí aj od nás. Tak prečo nie už tento rok?
MÁRIA BULKOVÁ
