Ak sa niekoho spýtate, čo je podľa jeho mienky pravý zmysel Vianoc, bude sa asi snažiť odpovedať vám nejakou vzletnou myšlienkou. Tí nábožnejší by azda spomenuli narodenie Ježiša Krista, ďalší by najskôr zdôraznili rodinnú pohodu a lásku. Kto sa však dnes o toto aj usiluje? Veď to sa uskutočniť hádam ani nedá... Alebo žeby predsa? O tom, ako vyzerajú Vianoce a príprava na ne v rehoľných spoločenstvách, porozprávala sestra Bibiána Straková z Kongregácie školských sestier sv. Františka v Žiline.
„Neprežívame tradičný vianočný nákupný stres, ani netrávime Štedrý večer pred televíznou obrazovkou, to je myslím základný rozdiel," hovorí sestra Bibiána.
Celá príprava na Vianoce sa u nich začína v Advente, teda 4 týždne pred Vianocami. Na začiatku si každá sestra vylosuje meno jednej spolusestry, ktorej robí počas celého Adventu tajného „anjelika"- zaujíma sa o ňu, pripravuje drobné prekvapenia. Okrem toho je úlohou „anjelika" zistiť, čo má dotyčná osoba rada, čo sa jej páči a podľa toho jej kúpiť alebo vyrobiť vianočný darček. „Ja som už dostala všeličo," rozpráva sestra Bibiána, „kukuricu v konzerve, listový papier, aj ručne vyrobené drobnosti..." Samozrejme, v príprave nechýba upratovanie - každá si dá do poriadku ten svoj kútik, mladšie sestry pomôžu starším, v kuchyni sa pečie, celý dom je vyzdobený do vianočnej „nálady".
Až príde Štedrý večer...
Po celý deň je v kláštore pôst, robia sa jasličky, chystá sa jedlo. Slávnosť sa začína podvečer modlitbou a čítaním Sv. Písma, časti o narodení Ježiša. Potom sestra predstavená prinesie malého Ježiška a vloží ho do jasličiek. Pri nich horí, rovnako ako v mnohých iných slovenských kostoloch, svetlo prinesené z Betlehema. Od neho si každá členka rehoľného spoločenstva zapáli sviečku. Nasledujú vianočné priania predstavených a sestier navzájom a po nich slávnostná štedrá večera. Keďže sestry pochádzajú z rôznych regiónov Slovenska, menu je každý rok trochu iné. Po jedle najmladšie zo sestier porozdávajú darčeky od „anjelikov" a každá sa snaží uhádnuť, kto bol ten jej, kto sa o ňu celý advent staral. Sestry dostanú aj spoločné darčeky od komunity. Zvyšok večera až do polnočnej svätej omše trávia pri vzájomných rozhovoroch. „Každý sa snaží prispieť k pokojnej a radostnej atmosfére," zhodnotí sestra Bibiána. Milým zvykom je, že na ďalší deň ráno, teda na sviatok Narodenia Pána, nezvoní budík, ale mladšie sestry spievajú vianočné piesne a takto zobudia ostatné rehoľníčky. Ticho, radosť a pokoj - v tomto duchu sa Vianoce začali sláviť za čias sv. Františka z Assisi v 13. storočí. V 20. storočí je to už skôr atrakcia. Spokojný úsmev na tvárach rehoľných sestier a pokoj, ktorý mám v srdci po stretnutí s nimi, mi asi chcú povedať, že to bude mať niečo do seba.
Autor: JANA MEČIAROVÁ
