Uvažujete o tom čím potešiť svojich blízkych na Vianoce? Čo nové zase vymyslieť, aby ste nerozdávali len to isté? Niekto múdry povedal, že najvzácnejším darom pre druhého je človek sám, jeho blízkosť, záujem, láska, prežitie spoločných chvíľ. Ako to však dosiahnuť? Zabaliť sa do krabice, pripojiť návod na použitie, previazať mašľou a zapasovať sa pod stromček? Skúste zvoliť niečo jednoduchšie. Skúste darovať spoločenskú hru.
Ako osídliť susedov
Priznám sa, sme veľmi hravá rodina. Hra je pre nás dôležitou súčasťou života. Každá možnosť objaviť nový druh spoločnej zábavy je vítaná, takže keď nám náš vzácny priateľ Ježiško priniesol na Vianoce lákavo zabalenú krabicu, na ktorej bolo napísané - Darček pre všetkých hneď bola otvorená a uprostred papiera sa objavila spoločenská hra Osadníci z Katanu. Nevydržali sme dlho a už na druhý deň bola hra rozložená na centrálnej a možno i najdôležitejšej súčasti našej domácnosti (použiť v tomto prípade jednoduché označenie kuchynský stôl, pre tento takmer rituálny objekt nášho rodinného života, pri ktorom sa odohráva množstvo tých každodenných spoločných a preto vzácnych chvíľ by bolo asi nedôstojným pomenovaním a dehonestovaním jeho významu). Avšak zrada. Na princíp avizovanej zábavy a nesmiernej pútavosti hry sme napriek snahe neprišli. Rozbehnúť novú hru vôbec nebolo jednoduché. Deti, i nás, lúštenie návodu prestalo čoskoro baviť a krabica s hrou putovala do skrinky kde pobudla nepovšimnutá zopár mesiacov.
Našťastie Ježiško nebol iba náš kamarát a rovnakú hru priniesol i našim priateľom, ktorí úspešnejšie pochopili princíp hry a objavili jej čaro. Susedské kanastové turnaje boli v jednu upršanú nedeľu vystriedané súbojom v osídľovaní pustého ostrova Katan. Spolu s osadníkmi sme zažívali takmer štyri hodiny výbornú zábavu, pod-mienenú nielen príjemnou, nekonfliktnou atmosférou, ale najmä vývinom hry, variabilnosťou možností, taktikou a stratégiou obchodovania, posudzovania rizika, odhadom súperových plánov, umením vyjednávať, ponúkať, získavať. A to všetko znásobené účasťou a rovnocenným zapojením detí. Odvtedy sú Osadníci jednou z najobľúbenejších hier, ktorá je nevyhnutnou súčasťou dovolenkových, večerov alebo aspoň nedeľných podvečerov.
Človeče - spoj sa!
Neviete čo napísať Ježiškovi, ako urobiť radosť celej rodine, prípadne svojim známym, aby mohli nájsť pod stromčekom darček nielen pre jednorazové potešenie, či dekoráciu, ale najmä pre spojenie rodiny do spoločnej aktivity, ktorú môžu prežiť i so svojimi deťmi, či priateľmi? Skúste sa inšpirovať niektorými typmi spoločenských hier, ktoré v našom depozitári radostí a zábavy majú svoje nezastupiteľ-né miesto, pretože nielen zabávajú, učia, spájajú ale sú svojim spôsobom odrazom prežívania a správania sa v živote samom.
Najviac opotrebovanou je krabica, na ktorej sa mračia figúrky hry „človeče, nehnevaj sa!" Hra, ktorú určite pozná každý, a každý ju aj vyskúšal. Hra jednoduchá svojimi pravidlami, hracím plánom, avšak bohatá svojimi možnosťami prístupu ku hre a emóciami, ktoré v jej priebehu prežívame. Je to tu ako v živote - ako sa budeme správať ku svojim súperom, tak budú pristupovať oni ku nám. Ideme nekompromisne za svojim cieľom a neľútostne vyhadzujeme cestou figúrky súpera? Možno tesne pred bránami domčeka sa nám tvrdosť vráti - cieľom spoluhráčov prestane byť vlastný úspech a v obrannej koalícii začnú oplácať taktiku likvidácie. Alebo zásadne odmietate vyhadzovať? Verte, že tento altruizmus zvyčajne nevedie k úspechu. Tí, ku ktorým ste boli zhovievaví a dobrí sa vám môžu čoskoro odplatiť údermi pod pás. Paralely so životnými stratégiami, prístupom k ľuďom, spôsobom dosahovania cieľa, cenou úspechu či neúspechu sú zrejmé.
Scrabble sú ako odtlačky prstov
Ďalšou, hojne využívanou hrou sú Scrabble. Je to vlastne veľká kniha príbehov a výrazov skrytých vo vrecúšku s písmenkami. Pomocou nej môžeme objaviť nekonečné bohatstvo a krásu nášho materinského jazyka. Tých sedem písmen s rôznou hodnotou, ktoré si pred seba vyberieme, nás núti loviť v slovnej zásobe, tvoriť, kombinovať, nadväzovať, skloňovať, časovať, vážiť hodnotu slova, listovať v pravidlách slovenského pravopisu, ale najmä súťažiť v pohotovosti, kreativite. Verte, že tá minimálne hodinka, ktorú pri hracom pláne strávime, bude nielen poučná ale i zábavná. Nebojme sa do nej zapojiť i naše deti. Dáme im viac ako diktovaním pravopisných cvičení, memorovaním zásad gramatiky, štylistiky a pravopisu. Ak sú ešte ich vedomosti limitované vekom, vždy im môžeme poradiť, pomôcť, nasmerovať k účelnejšiemu a hodnotnejšiemu využitiu hracích kameňov. Scrabble by nemali chýbať v žiadnej domácnosti, i keď ich cena je vyššia ako u bežných stolových hier. Hodnota tejto hry je v jej nesmiernej variabilnosti - je to ako s odtlačkami prstov - ani jeden stĺpec slov sa nikdy nezopakuje v rovnakej podobe.
Kráľovská hra pešiakov
V poslednom čase sa u nás v rebríčku obľúbenosti stále viac derie do popredia hra najznámejšia a najstaršia zo všetkých hier sveta. Hra nazývaná kráľovská, hra logiky, kombinatoriky, taktiky a predvídania - šach. Tých tridsaťdva ošúchaných drevených figúrok považujem za poklad s nevyčísliteľnou hodnotou. Nielen preto, že som ich zdedil po svojom otcovi, ktorý ma túto hru naučil milovať a poznávať jej čaro, ale najmä preto, že šach nie je len zábavou, učením ale i osobitým druhom umenia. Umenia brániť, útočiť, víťaziť i v zdanlivo prehratom boji, ochraňovať skutočné hodnoty (veď šachový zápas vyhrávajú zväčša pešiaci - pôvodne najmenší a najmenej dôležití), ale najmä odhadovať čo zamýšľa súper, aké budú jeho ďalšie ťahy. Možno keby sme sa v živote riadili pravidlami úspešnej šachovej hry - teda dokázať predpokladať všetky možné alternatívy a nebezpečenstvá ďalšieho vývoja, aspoň zo tri ťahy dopredu - tak by sme sa mohli vyvarovať mnohým rizikám, sklamaniam, prehrám pri zvládaní a očakávaní možných prekážok a komplikácií na životnej ceste. Šach nie je len pre hĺbavcov, intelektuálov, dospelákov, či iných „tichých bláznov". Verte, že si ho môžete zahrať i so šesťročnou dcérou - stačí ju len naučiť, čo si ktorá figúrka môže dovoliť, ako si ju treba vážiť a ochraňovať, prečo, ako a čo chceme dosiahnuť, kam a s akými cieľmi a rizikami smerujeme, čo môžeme získať a čo stratiť, na čo si treba dať pozor, akým na zradným lákadlám sa vyhnúť, ako radšej prehrať drobnú bitku, ale neprehrať celý boj. Nezdá sa vám, že opäť nehovoríme o hre, ale o vzťahu k ľuďom, k životným cieľom? A nezabúdajme, že na šachovnici sa dajú hrať i jednoduchšie hry ako „dáma" (a jej rôzne varianty - turecká, žravá, mlynárska), „preskakovaná", ale i „piškvorky, rohy" apod. Nevýhodou šachu a jemu podobných hier je to, že je to hra pre dvoch a že sa pri nej tvárime zvyčajne príliš vážne - ale i to sa dá vhodnými inováciami zmeniť.
Monopoly - trenažér podnikania
Ďalšou obľúbenou kapitolou našich hracích zábav sú tzv. „investorské hry" - teda „Monopoly", „Dostihy a sázky" a už spomínaní „Osadníci z Katanu". Hry, ktoré ku nám prišli v poslednom období a zameriavajú sa najmä na schopnosť strategického plánovania, podnikania, obchodovania, investovania a spolupráce. Princíp týchto hier je podobný - víťazom sa stáva ten, kto najlepšie odhadne situáciu, najlepšie investuje zverené a získané prostriedky, najlepšie zváži únosnú mieru rizika a možných výnosov, dokáže najlepšie licitovať, tipovať, predávať a kupovať, prenajímať, požičiavať si a hospodáriť. Uvedené hry teda kopírujú takmer reálny svet obchodu a podnikania a sú akousi prípravou na vysokú školu biznisu, potrebnú pre úspešné hľadanie a získavanie materiálnych hodnôt, hospodárenia so získaným „majetkom". To čo je pre nás v týchto hrách dôležité nie je samotný výsledok a množstvo získaného majetku, či územia, ale ich priebeh. Lebo úspech dosiahneme iba vtedy, ak si vieme vybrať priority, odhadnúť svoje možnosti, redukovať riziko, dodržiavať pravidlá, nielen získavať ale i ponúkať, skrátka dokážeme rozumne hospodáriť. Opäť je to možno kúsok o niečom inom, než len o hre.
Našepnite Ježiškovi
Preto, keď budeme nášmu Ježiškovi našepkávať čo by sme chceli, majme na pamäti i tieto možnosti. Veď hra je pre nás a najmä naše deti veľmi významnou a podnetnou činnosťou. Nie je to len kratochvíľa a vyplnenie voľného času, či zaháňanie nudy a stereotypu... Všeobecne platí, že pre dieťa je hra to, čo pre dospelého práca. Hra je objavovaním, učením, súťažením, tréningom, ale i rozvíjaním vôle, intelektu, logiky, spolupráce a vzťahov. Je plná emócií a podnetov dôležitých pre život. Neberme chvíle strávené pri hrách ako obetu, či splnenie si povinnosti niečo deti naučiť. Učme sa od nich - deti majú neuveriteľne veľa čo môžu naučiť oni nás.
A nezabúdajme, že hra je aj to, čo nás spája a zbližuje. Povýšme hru na rodinný rituál, ktorý má svoj základ v spoločnom prežívaní, partnerstve a vyrovnávaní rozdielov. Čím dlhšie dokážu naše deti se-dieť s nami za jedným stolom, pri spoločnej - vážnejšej, či menej vážnejšej zábave - tým sú k nám bližšie. Dovoľme im, aby si tú blízkosť čo najčastejšie mohli vychutnať, aby sme si našli priestor a čas na zmeranie síl, šikovnosti, umu a šťastia. Aby sme pre nich neboli len tou večne unavenou a zaneprázdnenou autoritou, mentorujúcim, prikazujúcim, zakazujúcim, či veľkorysne povoľujúcim pánom, ale objavujme v sebe to spontánne dieťa, ktoré máme každý v duši a v spomienkach ukryté. Tak dokážeme dať to najvzácnejšie čo sme v úvode hľadali - seba samého, svoju blízkosť, nepredstieraný záujem, rodičovskú lásku, prežitie spoločných chvíľ strávených i pri niektorých zo spomínaných spoločenských hier.
Autor: JÁN HALÁŠ
