BRATISLAVA - Každý obyvateľ Slovenska dlhuje zahraničiu okolo 100-tisíc korún. Zahraničná zadlženosť krajiny je totiž viac ako 500 miliárd. Zadlženosť verejného sektora zasa prevyšuje 400 miliárd. Koľko dlhujeme spolu, sa nesleduje.

„Zahraničný a verejný dlh sa prelínajú," vysvetľuje analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. „Zadlženosť sa člení podľa toho, či ide ozahraničnú, alebo domácu a podľa toho, kto dlhuje. Číslo vnútornej zadlženosť neexistuje - každý požičiava každému."

Štátny dlh máme oveľa nižší ako mnohé krajiny eurozóny. „Taký nízky je hlavne pre to, že my existujeme od roku 1993," hovorí Robert Prega, analytik Tatra banky. Od vzniku štátu takmer všetky rozpočty štátu skončili deficitom. „Zastaviť ďalšie zadlžovanie je možné prebytkom v rozpočte (čo je v podmienkach tranzitívnej ekonomiky takmer nemožné), alebo príjmami z predaja majetku štátu," povedal riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek.

Pomer vládneho dlhu k hrubému domácemu produktu je jedným z piatich maastrichtských kritérií. Podľa nich nesmie „prevýšiť úroveň 60 percent, respektíve nesmie sa zvyšovať". Euro chceme prijať koncom tohto desaťročia, dovtedy by zadlženosť nemala stanovenú hranicu prekročiť.

Samotná eurozóna si s vlastnými deficitmi hlavu neláme, ako sa ukázalo pri rozhodovaní o pokutách pre Francúzsko a Nemecko, ktoré nedodržali kritérium deficitu štátneho rozpočtu do troch percent HDP. Ešte väčšmi to platí o pravidle pomeru vládneho dlhu. „V skutočnosti sa viac hľadí na tendenciu ako výšku dlhu," podotkol Prega.

V štátnom dlhu sa zohľadňujú aj poskytnuté záruky. Práve tie boli v minulosti spôsobom, ako vykazovať nižší dlh. Vláda ich poskytla s vedomím, že podnik ich nesplatí. „V skutočnosti sa nedajú započítať úplne, o dlh ešte nejde," upozorňuje Pätoprstý. Ku koncu septembra záruky prispievali k dlhu sumou 135 miliárd korún.

Hoci by mohli byť dlhy menšie, ani verejná, ani zahraničná zadlženosť podľa analytikov nedosahuje kritickú úroveň, ani kriticky rýchlo nerastie. „K zvyšovaniu dochádza jednak v dôsledku deficitov, ale aj pre financovanie reforiem - predovšetkým bankového sektora. Ak údaje o tieto vplyvy očistíme, nárast je za posledných päť rokov minimálny," zdôraznil Viliam Pätoprstý.

Zahraničná zadlženosť Slovenska v poslednom čase ovplyvňuje aj kurz dolára. Ten oproti euru výrazne oslabuje. A keďže máme záväzky v eurách, spôsobuje to výrazný nárast zadlženia.

Dlhy treba posudzovať tiež podľa toho, prečo vznikli. „Zadlženosť vzniká v bežnom hospodárení, keď sa peniaze takpovediac prejedia. Alebo financovaním zmien. Štát síce nie je smrteľník a nemá preto dôvod nezadlžovať sa, no na druhej strane teórie stojí teória, že zadlžovať by sa nemal nikto. Myslím si, že ak sa reformy financujú na úkor dlhu, nie je to problém," dodal Pätoprstý.

Jednou zo stránok dlhu je aj platenie úrokov. Iba tento rok ide o 35 miliárd korún a budúci rok by to malo byť 31 miliárd. Dlh navyše krajina nevie často splatiť inak, ako ďalšou pôžičkou. Minulý rok však vláda časť dlhu uhradila z príjmov z predaja SPP. Ekonómovia kritizovali, že aj ďalšie peniaze z privatizácie sa nepoužili na zníženie zadlženosti.

Dlhopisy sa predávali aj včera, ale neúspešne

Ministerstvo financií včera predávalo na finančnom trhu dlhopisy, napokon sa však štát nezadlžil. Investori požadovali privysoké výnosy, aké ministerstvo nechce platiť. V aukcii dlhopisov s 10-ročnou splatnosťou ich chcelo vydať za dve miliardy korún, ale investori ponúkli až 3,175 miliardy. „Momentálne nemajú príliš priaznivé podmienky, museli by si požičať za privysoké úroky," povedal Radoslav Stopiak zo Slovenskej sporiteľne.

Daniel Bytčánek z Agentúry riadenia dlhu a likvidity domnienky trhu potvrdil. „Priemerný požadovaný výnos v aukcii bol 5,743 percenta. To je v podstate trhová cena, ale predpokladáme, že na takejto úrovni je len krátkodobo," povedal. Úroky na trhu podľa neho stúpli v celom regióne po oslabení forintu a náraste sadzieb v Maďarsku. „Nie sme v takej pozícii, že si potrebujeme požičať za každú cenu," vyhlásil Bytčánek.

Vláda si radšej požičiava za hranicami

Koncom novembra zorganizovalo ministerstvo financií emisiu zahraničných dlhopisov. Na rok a pol si požičalo 250 miliónov eur. Ide o emisiu, ktorá nadväzuje na eurobondy z mája tohto roka. Vtedy vydalo dlhopisy za pol miliardy eur. V prvom oceňovacom období, čiže v prvých troch mesiacoch, predstavuje úrok iba 2,3 percenta. Od sadzieb eura na peňažnom trhu sa zvyšuje iba o 0,05 percentuálneho bodu. Pred niekoľkými rokmi si Slovensko nemohlo požičať tak lacno. Úroky boli oproti bežnej úrovni na trhoch vyššie nie o stotiny, ale o niekoľko percent. (bro)

Verejný dlh tvoria záväzky:

* deficity štátneho rozpočtu

* štátne fondy

* privatizačné fondy

* fondy sociálneho zabezpečenia (Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce a zdravotné poisťovne)

* obce

* vyššie územné celky

* Slovenská konsolidačná

* Konsolidačná banka (už zanikla)

* príspevkové organizácie (štátne a obcí)

Zahraničnú zadlženosť tvoria dlhy:

* vlády, NBS, vládnych agentúr a obcí

* komerčných bánk a podnikateľských subjektov

Priemerné úroky zo štátnych dlhopisov

Zdroj: MF SR