V dobrej nálade a s drienkovicou včera prezident prijal šiestich kmeňových redaktorov slovenskej redakcie Slobodnej Európy, ktorá na Slovensku od januára končí svoje vysielanie.
Podľa hovorcu prezidenta Jána Füleho prezident posielal kompetentným listy, aby vysielanie nebolo zrušené. Včera na stretnutí ocenil prácu redaktorov. „Pán prezident dúfa, že si veľmi rýchlo nájdu uplatnenie v médiách, pretože takíto skúsení novinári v slovenskej žurnalistike chýbajú," povedal Füle.
Prezident sa na stretnutí zaujímal hlavne o ich názory na vnútropolitickú situáciu. Schuster však nebol vždy k redaktorom Slobodnej Európy naklonený. Presne pred dvomi rokmi toto rádio kritizoval slovami, že „sa veľmi miešajú do našich vnútorných záležitostí a mali by si uvedomiť, že Slovensko je samostatný štát a ak vysielajú a chcú likvidovať politikov, ktorí sú demokraticky zvolení, tak je to prinajmenej miešanie sa do vnútorných záležitostí nášho štátu". Včera sa k tomuto konfliktu prezident nevrátil.
„Na Slovensku asi nie je politik, ktorý by nikdy nekritizoval Slobodnú Európu," povedal Füle, podľa ktorého prezident si váži ich prácu „no nie vždy s nimi súhlasí".
Rádio Slobodná Európa posledným decembrovým dňom končí svoje vysielanie aj do Bulharska, Rumunska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Hoci oficiálna správa o rušení vysielania vyšla len nedávno, nie je neočakávaná - rušenie naznačil už vo februári návrh rozpočtu na rok 2004. Riaditeľa Slobodnej Európy Daniela Bútoru rozhodnutie napriek tomu prekvapilo, lebo v americkom Kongrese bola o téme dlhá diskusia. „Dva kľúčové zahraničné výbory boli za pokračovanie vysielania, lebo veľké množstvo ohlasov s týchto krajín upozorňovalo, že demokratická situácia je tam krehká," povedal Bútora. Redaktori však budú podľa neho pracovať naplno až do konca, potom sa však bude musieť každý na trhu uplatniť sám.
České vysielanie prestal americký Kongres financovať vlani. Už v roku 1993 skončila Slobodná Európa aj v Maďarsku a Poľsku. V súčasnosti sa bude sústreďovať vysielanie RFE viac v Euroázii a juhovýchodnej Ázii.
Kde pracujú slovenskí slobodkári
V roku 1990 zriadilo československé oddelenie Slobodnej Európy kanceláriu v Prahe, ktorú viedol Petr Brod, a neskôr v Bratislave, ktorej základy položil Ivan Hoffman, k nemu pribudli Štefan Hríb, Ľuba Lesná, Sergej Michalič, Milan Žitný, Mária Hlucháňová, Marián Bednár a ďalší.
V čase formujúcej sa demokracie a hlavne v období vlády Vladimíra Mečiara mnohí z redaktorov pocítili perzekúciu moci. Mária Hlucháňová, dnes vedúca redaktorka bratislavskej redakcie, do rádia prišla, keď odmietla mečiarovské praktiky vedenia Rádiožurnálu SRo.
Milan Žitný v čase šéfovania Ivana Lexu v SIS amatérskou vysielačkou monitoroval prácu tajných služieb a zistil, že mnohí novinári sú sledovaní. Žitný spolu s Ľubou Lesnou a Štefanom Hríbom boli aj fyzicky napadnutí.
Dnes je Hríb šéfredaktorom týždenníka Domino Fórum, do slobodky prispieva komentármi. Ľuba Lesná pokračovala ako redaktorka STV, odkiaľ odišla za Materáka na protest proti usmerňovaniu spravodajstva a stala sa šéfredaktorkou týždenníka Formát.
Niekdajší redaktor Attila Lovász je šéfredaktorom týždenníka Vasárnap.
Sergej Michalič je poradcom Mikuláša Dzurindu.
Marián Bednár je čerstvým generálnym riaditeľom komunikačnej sekcie Kancelárie prezidenta. (hr)
Čo hovoria o Slobodnej Európe
O tom, čo si na práci v Slobodnej Európe navyše vážia odpovedali pre SME vedúca redaktorka Mária Hlucháňová a novinár Milan Žitný.
MÁRIA HLUCHÁŇOVÁ: „V Slobodnej Európe som získala istú pokoru. Stanica vysiela približne v 34 jazykoch a momentálne 19 z toho je do moslimských krajín, kde je menej demokracie. Je to pokora k ľuďom, ktorí nežijú tak, akoby žiť chceli, kde nemajú ani základné demokratické práva. Slobodke by som zaďakovala za pocit, že sa netreba vzdávať, že treba bojovať za princípy demokracie a ak sa vybojujú, tak treba bojovať za upevnenie demokracie."
MILAN ŽITNÝ: „ Na Slobodnej Európe si cením získanie výborných skúseností od profesionálnych novinárov, ktorí pracovali v slobodke, a to hlavne od tej staršej generácie, ktorá ostala v Mníchove. Slobodná Európa mala oproti slovenským médiám jednu výhodu, že nemala majiteľa typu komerčného alebo štátneho. Naša sloboda bola neuveriteľne široká." (hr)
Autor: MIRKA KERNOVÁ, (hr)
