Zvýši sa však aj tlak konkurencie, budú platiť prísnejšie ekologické normy a ľudia budú zo Slovenska odchádzať za prácou.
Negatívne vplyvy na slovenských podnikateľov sa pokúsila obmedziť Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Riaditeľ jej odboru a bývalý tajomník vyjednávacieho tímu s úniou Karol Stráňai hovorí, že podnikateľom pomáhali pripraviť sa na konkurenciu pomocou štátnych programov.
Kapitola o podnikaní bola uzatvorená medzi prvými ôsmimi. Slovensko muselo prijať pravidlá na určenie toho, čo je malý a stredný podnik (pozri tabuľku). V roku 1999 bol prijatý zákon o štátnej pomoci, ktorý to stanovil, hovorí Stráňai. Kritériá sme síce museli zmeniť, ale inak by sme sa nemohli uchádzať o európske granty.
Agentúra spolu so štatistickým úradom a Infostatom urobila prieskum medzi podnikateľmi. Tí veľké zmeny podľa Stráňaia neočakávajú, lebo väčšinou „už spolupracujú so zahraničím". Budú však musieť napríklad dodržať novú 2-ročnú záručnú lehotu na výrobky, takže často zlepšiť kvalitu tovaru, „aby vôbec v niektorých prípadoch dva roky vydržal".
Kapitola o podnikaní upravuje aj štátnu pomoc. Tzv. minimálna pomoc pre jeden podnik nesmie prekročiť 100-tisíc euro počas troch rokov.
Iná forma štátnej pomoci sa týka pomoci pre vstupné investície, ktoré musia byť spojené s utvorením nového podniku, jeho rozšírením alebo zmenami výrobkov a výrobných procesov. „Ide o nepriamu pomoc štátu pre začínajúcich podnikateľov, ktorí majú problém s počiatočným kapitálom," hovorí Stráňai. Štát ponúkne podnikateľom napríklad ekonomicky výhodný prenájom priestorov alebo lacnejší fax či telefón.
Malý podnikateľ:
* zamestnáva menej ako 50 zamestnancov,
* dosahuje:
ročný obrat nepresahujúci 7 000 000 eur, alebo ročnú sumu aktív nepresahujúcu 5 000 000 eur,
* spĺňa kritérium ekonomickej nezávislosti.
Stredný podnikateľ:
* zamestnáva menej ako 250 zamestnancov,
* dosahuje:
ročný obrat nepresahujúci 40 000 000 eur alebo ročnú sumu aktív nepresahujúcu 27 000 000 eur,
* spĺňa kritérium ekonomickej nezávislosti.
Malé a stredné podnikanie
Prínosy:
* rozšírenie a zlepšenie nákupných podmienok, rozvoj kooperačných vzťahov s partnerskými firmami a hľadanie obchodného partnera,
* prílev zahraničných investícií, ktorý sa prejaví v raste produktivity, v znížení nezamestnanosti a v zvýšení vývozu našich výrobkov do krajín únie.
Riziká:
* zvýšenie konkurencie na domácom trhu,
* odlev kvalifikovaných pracovných síl,
* prispôsobenie sa európskym normám pri výrobe výrobkov.
(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, Kapitoly a súvislosti, J. Figeľ a M. Adamiš)
Menšie firmy sú podľa prieskumu skeptické
Minulý rok na Slovensku fungovalo viac ako 392-tisíc malých a stredných podnikateľov. Viac ako polovica z nich neočakáva, že členstvo v únii zmení ich situáciu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý urobila Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania spolu so Štatistickým úradom a INFOSTATOM.
Až 38 percent podnikateľov tvrdí, že vstup do únie neovplyvní ich činnosť. Ide hlavne o malé firmy, zástupcov hotelov, reštaurácií a pohostinstiev. Dvadsaťdva percent neočakáva žiadne výhody, čo je skeptickejší pohľad, než bol v roku 2000.
Je však veľa firiem, ktoré úniu spájajú s výhodami: pre 33 percent opýtaných je to rozšírenie a zlepšenie nákupných podmienok, 31 percent si myslí, že jej vstup prinesie viac príležitostí na prácu s firmami z únie. Viac príležitostí na trhu očakáva 15 percent opýtaných, 29 percent oceňuje rovnaké legislatívne prostredie pre všetkých, 21 percent sa teší na ľahší prístup k finančným zdrojom a 19 percent k sektorovej a štrukturálnej pomoci.
Naopak, až 47 percent očakáva nevýhody spojené s nárastom konkurencie na domácom trhu, odlevom kvalifikovaných pracovných síl (29 percent) a ťažším prístupom na trh únie (15 percent).
Podľa autorov prieskumu budú mať naši podnikatelia najväčšie problémy s tým, že ešte stále nemajú vžité princípy hospodárskej súťaže a pôsobenia trhu.
(mim)
