„Podľa ústavy a podľa všetkých rozhodnutí Ústavného súdu treba posúdiť každý prípad a rozhodnúť, či daná informácia môže, alebo nemôže byť sprístupnená," hovorí právnik Tomáš Kamenec. Tvrdí, že je neprípustné, aby sa zoznam informácií, ktoré sa nebudú poskytovať, vyčlenil vopred. Je presvedčený, že takýto postup je v rozpore so zákonom.

Pri obmedzení niektorých informácii je argumentom ochrana osobných údajov. S týmto súhlasí aj šéf Úradu pre ochranu osobných údajov Pavol Husár: „Aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám sa odvoláva na zákon o ochrane osobných údajov." Osobné údaje možno zverejňovať iba s písomným súhlasom dotknutej osoby alebo ak to ustanoví osobitný zákon.

Právnici však majú pochybnosti o tej časti materiálu, ktorá hovorí napríklad o obmedzení podávania informácií o rozhodnutiach ministra o transformačných krokoch v konkrétnych zdravotníckych zariadeniach. „Toto by nemalo spadať pod okruh informácií, ktoré sa nesprístupňujú alebo ku ktorým je prístup obmedzený," myslí si Marián Kmeť zo Združenia na podporu lokálnej demokracie. Sú to oficiálne rozhodnutia a nemožno ich zaradiť ani k jednému druhu informácií, pri ktorých zákon pripúšťa obmedzenia. „Minister sa zrejme chystá urobiť kroky, ktoré by verejnosť, ak by sa o nich dozvedela, vnímala veľmi citlivo," vysvetľuje si postup ministerstva Kmeť. (rp)

Ako sa brániť

Občania, ktorí budú chcieť získať niektorú z informácií na zozname, budú mať dve možnosti.

1. Môžu sa obrátiť na prokuratúru. Tá by mala preskúmať zákonnosť postupu ministerstva. Lehota na rozhodnutie sú 2 mesiace.

2. Druhou možnosťou je požiadať o informáciu, o ktorú žiadajú. Ak ju nedostanú, môžu sa obrátiť na súd. V tomto prípade by však rozhodovanie mohlo trvať o čosi dlhšie.