Či sa slovenská najvyššia súťaž v jeseni pohla kvalitou hore, alebo opačne, si netrúfnem hodnotiť, lebo tie pohyby sú len veľmi pomalé a až niekoľkoročné obdobie ukáže výraznejšie smerovanie. Okrem toho v športe je takmer vždy niekoľko uhlov pohľadu a každý môže mať svoju pravdu.
Podstatné sú fakty, že slovenský futbal prežil v jeseni najčiernejšie týždne od osamostatnenia, lebo objektívnym meradlom kvality sú výsledky v medzinárodných súťažiach. A tu sme zaznamenali najväčší pokles. Je to však dôsledok dlhodobého pomalého pádu, ktorý sa v minulosti vedome kamufloval.
Ani nebol objektívny dôvod, aby bola jeseň lepšia, lebo pred začiatkom ligu nikto hráčsky neposilnil. Prišli talentovaní odchovanci, hráči z nižších súťaží a na luxusné prežitie zopár odložených hráčov z Čiech. Do zahraničia odišli dve najvýraznejšie osobnosti Mintál a Vittek. Zostali priemerní, nevýrazní hráči. Keď trošku zveličím, tak nepredajní do zahraničia, nepoužiteľní do reprezentácie.
Pohárové sklamania
Logicky sa očakávalo, že piliermi, nositeľmi jej kvality budú pohároví zástupcovia, ktorí sa s veľkým odstupom od ostatných budú biť o jesenného majstra. Zostalo pri prognóze, lebo Žiline spolu s Mintálom odišlo 40 minuloročných gólov (vrátane Fabuša) a dobrý kombinačný futbal v začiatku zostal pri množstve nepremenených šancí. Majster vyhral superpohár, prekvapujúco vyradil favorizovaný Maccabi Tel Aviv, ale neprekvapil s Chelseou a namiesto toho, aby využil klubové problémy Utrechtu a postúpil, utrpel historický debakel. Ambície vedenia, ako už niekoľkokrát v minulosti, boli vyššie ako schopnosti hráčov. Na druhej strane treba povedať, že tí nevydali zo seba nič navyše, a to sú tie body, ktoré majstrovi v jesennom účtovaní chýbajú. V závere sa vytratil aj typický kombinačný štýl hry.
Prepadák Slovana
Ani Petržalka, ktorá má najkrajší štadión a dlhodobo dobré podmienky na budovanie silného až majstrovského mužstva, nestrávila účasť v Pohári UEFA. Čakalo sa viac. Tretí pohárový zástupca Púchov, tak ako vlani, vyrobil teraz zahanbujúci debakel s Barcelonou a dostal sa do hlbokej krízy. Pod to sa podpísal nízky stupeň profesionality hráčov, ktorí si nevážili nadštandardné podmienky vytvárané Matadorom.
Oveľa väčšmi ako hrou upútaval problémami Slovan. Kombináciou rôznych negatívnych okolností sa prepadol na posledné miesto. Aj tak si myslím, že pravou príčinou umiestnenia nie sú meškajúce výplaty, ale nekvalitný hráčsky káder s neprofesionálnym myslením, pretože hráč hrá v prvom rade pre seba. Mal by mať záujem, aby sa stále zlepšoval, a potom môže čakať sekundárne peniaze. A tie môžu prísť z iného bohatého klubu. Slovan je pre každého najlepším odrazovým mostíkom. S tým súvisí aj dôvera verejnosti, ktorá by mala poznať finančnú situáciu klubov, výšku platov a prémií hráčov. Aj preto, aby mohla konfrontovať, či peniaze sú zaslúžené.
Banská Bystrica, jesenný majster, pre neregulárnosť posledných kôl len v úvodzovkách, bol ako nováčik prínosom. Jediným! Tréner Molnár výborne nadviazal na prácu kolegu Jánoša. Nielen preto, že sú obaja bývalí brankári, ale pre podobný štýl hry, ktorý presadzujú. Jesenný líder priniesol zvýšenie nasadenia a agresivity, čo mu vynieslo prvenstvo v červených kartách.
Iba dvaja nad priemer
Ak by som ďalej analyzoval, tak spokojný nemôže byť nikto, lebo okrem Banskej Bystrice a Ružomberka nikto nezískal viac ako 50 percent možných bodov. Umiestnenie nie je podstatné, lebo všetky mužstvá sú v rozpätí desiatich bodov. Zvláštne je, že ani tento stav nevyvolal prirodzené divácke napätie s následným zvýšením návštev a záujmu o futbal.
Namiesto fráz pravdu
Takže otázka znie, čo ponúka liga divákom? Na čo slúži? Fanúšik sa oklamať nedá, a tak na niektorých štadiónoch by mohli cez polčasovú prestávku každého diváka osobne privítať a poďakovať mu za účasť. A tak mi, ako asi každému, kto má s futbalom niečo spoločné a záleží mu na ňom, už dlho vŕta v hlave myšlienka, ako dostať futbal z tohto začarovaného kruhu. Nebude to ľahké, lebo v našom futbale dominuje prospechárstvo a s tým spojená neúprimnosť. Maskovanie daného stavu spojené so stíhaním triedneho nepriateľa. Preto aj fráza „Spojme sa pre futbal" z úst niektorých ľudí znie akosi falošne, lebo pod týmto heslom sa vyžaduje lojalita k čomukoľvek a voči komukoľvek. Skôr by sa hodilo heslo „Spojme sa pre peniaze."
Čo ďalej? Poviem otrepanú frázu. Vyhrnúť si rukávy, chytiť sa „lopaty", zažrať sa do futbalu, vychovať progresívnych trénerov, ktorí sa neboja pritlačiť a stáť si za tým. Ale hlavne prestať sa naivne klamať. Mala by byť oveľa vyššia vertikálna priechodnosť medzi súťažami. Viac mužstiev by malo zostupovať a postupovať, aby sa zdravé kluby dostali rýchlo hore, a tie choré sa netrápili niekoľko rokov v agónii. Rozšírenie súťaží by situáciu nevyriešilo, ale zhoršilo. Na zlé zabudneme a opäť sa začneme cítiť sebavedome, medzinárodní súperi, ktorí nás vyzliekli donaha, nebudú sa nám zdať neprekonateľní. Niekde prídu pre nás noví hráči, niekde aj noví tréneri.
Očakávanie od Galisa
A je tu ešte jeden fenomén, ktorý sa pravidelne opakuje. Máme nového reprezentačného trénera a od toho sa očakáva, že bude mesiášom, ktorý prinesie živú vodu a ňou pokropí náš futbal. On by mal vytiahnuť káru z blata. Aspoň do kaluže. Ako ho poznám, tak schopnosti na to má. Niekto musí ísť na čele, preraziť cestu, ukázať smer, a on bol na to zvolený. Je to jedna z mnohých ciest, ako pokles zastaviť, vrátiť futbalu vážnosť, a tým aj diváka, lebo bez neho je futbal o ničom.
MILAN LEŠICKÝ
Autor je futbalový tréner a publicista
