Izraelská veľvyslankyňa na Slovensku so sídlom v Jeruzaleme YAEL RUBINSTEINOVÁ považuje Slovensko za veľmi priateľskú krajinu. Hovorí však, že izraelský prezident Moše Kacav sa jej pýtal, prečo sa tu nedarí izraelským biznismenom. S veľvyslankyňou sme hovorili o slovensko-izraelských vzťahoch.

V polovici novembra bol na oficiálnej návšteve Izraela slovenský premiér Dzurinda. Bola návšteva úspešná?

„Áno, dosiahli sme niekoľko vecí. Rozhodli sme sa prehĺbiť naše ekonomické vzťahy. Naše vzťahy so Slovenskom sú veľmi priateľské a otvorené, a preto nechápeme, prečo je ekonomická výmena na takej nízkej úrovni. Chceme sa sústrediť na spoločné projekty a podniky. Chceme však spolupracovať aj v OSN, v súvislosti s vaším úsilím stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady. Máme niekoľko sporov v OSN a radi by sme dosiahli podporu Slovenska."

Dala sa Dzurindova návšteva vnímať ako posun izraelskej diplomacie smerom ku krajinám vstupujúcim do Európskej únie, od ktorých sa očakáva, že do európskeho spoločenstva prinesú vyváženejší postoj k blízkovýchodnému konfliktu?

„ Áno. Vzťahy medzi úniou a Izraelom majú svoje vrcholy aj pády. Teraz sú lepšie. Ale máme niekoľko nezhôd. Je to otázka, ako únia vníma celý konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi. Prejavuje sa to v tom, že mnohí predstavitelia krajín Európskej únie chcú navštíviť Arafata. Ten už aj tak nie je legitímnym zástupcom palestínskeho ľudu. Ak chcú navštíviť zástupcu Palestínčanov, nech idú za premiérom. Arafat je pre nás prekážka. Niektorí Arafata nenavštívia, ako váš premiér. Iní sa radšej vyhýbajú rozhodnutiu. To pre nás nie je príjemné. Sú tu dve strany konfliktu a Európa občas viac uprednostňuje palestínsku. Dúfame, že vstupujúce krajiny v tom nebudú nasledovať úniu a prinesú vlastný pohľad."

Po Dzurindovej návšteve v Izraeli vyšiel v denníku Haarec komentár, podľa ktorého Dzurindove výroky nenaznačovali, že Slovensko sa plne postaví za Izrael.

„Nechceme, aby Slovensko bolo proizraelské, ale vyvážené. Myslím si, že premiér Dzurinda to chápe. Bola som na viacerých stretnutiach s premiérom a myslím si, že vie, že sú tu dva pohľady na blízkovýchodný konflikt."

Hovorili ste, že Izrael má záujem o zintenzívnenie ekonomických vzťahov so Slovenskom. V poslednom čase sa však v súvislosti s izraelskými firmami vyskytli isté problémy. Napríklad firmy zapojené v zrušenom tendri na komunikačné technológie. Nemyslíte si, že to môže izraelských podnikateľov odradiť?

„Na stretnutí s premiérom Dzurindom sa ma prezident Kacav opýtal, prečo nie sú izraelské firmy úspešné na Slovensku. Ja som mu spomenula príklad jednej alebo dvoch spoločností, ktoré vyhrali tender a potom ho z rôznych dôvodov zrušili. Je to zlý signál. Mali by sme to prekonať."

Hovorí sa, že problém je v tom, že s týmito spoločnosťami je previazaný Miloš Žiak, ktorého premiér považuje za člena tzv. skupinky.

„ Je to vnútorná vec Slovenska. Nemyslím si, že je tam nejaké prepojenie na Izrael. Jediná vec je, že je predsedom Slovensko-izraelskej obchodnej komory. Je však slovenským občanom a je to hlbší problém. Nemyslím si, že preto majú izraelské spoločnosti problémy. Dúfam."

Mnoho biznisu ide cez obchodnú komoru, takže to môže byť problém.

„ Prečo by biznis mal ísť len cez komoru? Keď chce izraelská firma investovať na Slovensku, môže ísť priamo. Prečo byť rukojemníkom vnútorných slovenských problémov? Obchod sa dá robiť aj cez ambasády, obchodných radcov."

Napriek tomu, neobávate sa, že izraelskí podnikatelia si rozmyslia investície na Slovensku?

„Nateraz si myslím, že nie. Nemyslím si, že sa obávajú vnútorných vecí na Slovensku, kauzy Žiak. Ale je možné, že izraelská spoločnosť, ktorá prišla na Slovensku o tender, bude hovoriť nahlas. Ešte to neurobili, stále dúfajú, že to nie je stratené. Ak by to publikovali, nebolo by to dobré."

Na Slovensku sa opäť aj v súvislosti s kauzou skupinka hovorí o antisemitizme, aký je váš postoj?

„Som proti používaniu tohto slova v každom prípade. Slovensko nie je antisemitská krajina a považujeme ju za veľmi blízkeho priateľa. Nemyslím si, že by sa označovanie niečoho za antisemitizmus malo používať vo vnútorných sporoch. Myslíme si, že Slovensko, ak sa vyskytnú antisemitské incidenty, vyrovná sa s nimi samo."

JANA MIKUŠOVÁ