BRATISLAVA – Viac ako tri pätiny Slovákov je presvedčených, že za posledných dvanásť mesiacov sa ekonomická situácia na Slovensku zhoršila. Napriek vysokému percentu kritických hlasov je hodnotenie slovenského hospodárstva z pohľadu obyvateľstva najpriaznivejšie od apríla 1999. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR. „Aktuálny podiel záporných odpovedí patrí medzi najnižšie z doteraz nameraných hodnôt. Priaznivejšie rozdelenie názorov na ekonomickú situáciu v štáte sa zistilo iba pri pilotnom prieskume v decembri 1997,“ tvrdí prieskum.
Napriek všeobecnej kritike ekonomického vývoja na Slovensku je obyvateľstvo pri jeho hodnotení stále pozitívnejšie. „Najkritickejší boli respondenti v októbri 1999, po júlovej úprave deregulovaných cien, keď o zhoršení situácie oproti uplynulému roku hovorilo 85 percent opýtaných,“ pripomínajú štatistici.
Najviac nespokojní s doterajším vývojom ekonomiky boli v minulom mesiaci priaznivci Hnutia za demokratické Slovensko, nezamestnaní a občania vo veku nad 65 rokov. Najvýraznejšou názorovou zmenou prešli podnikatelia a obyvatelia Bratislavského kraja.
Napriek poklesu nespokojnosti s doterajším hospodárskym vývojom rastie počet tých, ktorí sa do blízkej budúcnosti pozerajú s obavami. „Pokles pesimizmu, ktorý sme zaznamenali v októbrovom prieskume, nemal dlhodobejší charakter. Na ohlásenie tretieho balíčka ekonomických opatrení vo forme návrhu na úpravy regulovaných cien obyvateľstvo reagovalo prudšou zmenou svojich očakávaní,“ uvádza sa v analýze. V januári tak viac ako polovica (55 percent) respondentov očakáva celkové zhoršenie hospodárskej situácie na Slovensku – 31 percent z nich predikuje mierne a 24 percent výrazné zhoršenie stavu ekonomiky. Priaznivejší stav hospodárstva pre najbližších 12 mesiacov očakáva len 14 percent obyvateľstva.
Pesimizmus Slovákov rastie predovšetkým v oblasti nezamestnanosti, keď ďalšie zhoršenie súčasnej situácie očakáva až 66 percent obyvateľstva. Napriek tomu, že vláda schválila Národný plán zamestnanosti a na tento rok opäť vyčlenila finančné zdroje na verejnoprospešné práce, výrazné zníženie miery nezamestnanosti neočakáva nikto. Jej mierny pokles predpokladá len necelá desatina (8 percent) obyvateľstva. Aj v tomto prípade sú očakávania obyvateľstva výrazne závislé od ich prostredia. „Najvyššia príjmová skupina (nad 6520 Sk na jedného člena domácnosti) je výraznejšie optimistická. Najväčšími pesimistami sú naopak nezamestnaní, stúpenci HZDS a SNS,“ dodáva prieskum.
MICHAL NALEVANKO
