Bombardovaním irackých cieľov na predmestí Bagdadu nový americký prezident George W. Bush nezačal, len zviditeľnil roky tlejúci vojenský konflikt. Keď Iračania porušujú bezletové zóny, britské a americké stíhačky pravidelne zasahujú od decembra 1998, keď bývalý prezident Bill Clinton podnikol poslednú masívnu vojenskú operáciu proti Iraku.

Latentná vojna s Irakom sa však akosi vytratila z centra pozornosti. Spojené štáty mlčia o svojich motívoch - a žiadne dohady nevedú k jasným záverom. Svetové reakcie na piatkovú - podľa USA rutinnú - akciu boli prevažne o obavách a o tom, že toto nie je riešenie. Pre USA zvlášť cenné však boli reakcie arabských krajín.

Minister zahraničných vecí Colin Powell má v nabližších dňoch odcestovať na cestu po Blízkom východe. Podľa prvých signálov bude Bushova vláda stavať viac na strategických vzťahoch s bohatými arabskými ropnými štátmi než na imidži mierotvorcu v konflikte medzi Izraelom a jeho susedmi. Bombardovanie bolo akousi skúškou nálad v tejto časti sveta. Reakcie signalizujú, že z niekdajšej protiirackej koalície ostal na strane USA už iba Kuvajt a Saudská Arábia. Aj umiernené arabské vlády naznačili, že nie sú zvlášť nadšené americkým vojenským zásahom v čase, keď v ich vlastných krajinách kulminujú protiamerické nálady živené aj palestínskou intifádou. O tom, aké závery Washington vyvodí, bude možno známe viac, keď sa Powell vráti z turné.

Nezávislí americkí zbrojní experti tvrdia, že USA ostala po zlyhaní zbrojných inšpekcií a sankčného režimu proti Iraku už len jediná zbraň - vojenský zásah. Inšpekcie sa skončili nadobro na sklonku roku 1998 a sankcie ropné firmy porušujú a rôznymi cestičkami prichádzajú k lacnej irackej rope. To, čo sa zaplatí pod stolom a za chrbtom OSN, ktorá by mala dohliadať na všetky transakcie pod hlavičkou programu Ropa za potraviny, je stále významný zdroj príjmov Saddámovej mocenskej garnitúry. Na dva až tri milióny dolárov denne sa odhaduje obrat ropných transakcií, ktoré neprúdia cez účty kontrolované OSN. Ropa opúšťa Irak po mori cez Jordánsko alebo Irán, po súši cez Turecko a od novembra cez Sýriu aj ropovodom, ktorý sa oficiálne iba „testuje“. Napokon prichádza na trhy v takých krajinách, ako sú Malajzia, Sudán, Ukrajina alebo Bielorusko.

Washington zatiaľ nesignalizoval, že má v úmysle tvrdo zakročiť proti tomuto veľkolepému obchodu - namiesto toho bombardovaním vyzdvihol vojenský aspekt konfliktu.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ