Po novom bude daňovú kontrolu musieť dokončiť ten istý daňový úrad, ktorý ju začal. „Znamená to koniec špekuláciám a obchádzaniu zákona pri zmene sídla a príslušnosti k daňovému úradu počas vykonávanej kontroly," tvrdí hovorca ministra financií Peter Papanek.

Cieľom je aj zjednodušenie správy daní. Kým doteraz boli napríklad sankcie za nedodržanie daňovej povinnosti ku každej dani iné, teraz by mali byť jednotné - trojnásobok základnej úrokovej miery centrálnej banky.

Podľa novely by pokuty nemali platiť len nedisciplinovaní daňovníci, ale aj daňové úrady. „Zavádza sankčný systém aj voči správcovi dane, a to za neoprávnene zadržané peňažné prostriedky," povedal minister financií Ivan Mikloš. Znamená to, že ak daňový úrad neprávom vyrubil vyššie dane, ktoré mu boli aj zaplatené, z prevyšujúcej sumy by mal daňovníkovi zaplatiť dvojnásobok sadzby centrálnej banky.

Zmeny by daňovníkom mali aj pomôcť, a to pri vzájomnom vyrovnávaní pohľadávok. „S cieľom riešiť problémy s daňovými nedoplatkami, zavádzame možnosť započítania daňových pohľadávok s pohľadávkami daňového dlžníka, ktoré má voči štátu," vysvetľuje Papanek.

Nový zákon umožňuje aj elektronickú komunikáciu s daňovým úradom. Aby občan podal daňové priznanie alebo iný potrebný doklad nebude musieť merať cestu na úrad. Môže tak urobiť e-mailom. K tomu potrebný elektronický podpis je už síce odobrený, no pre technickú komplikovanosť to však nebude skôr ako v marci 2005.

Hlavné zmeny:

* rozširuje sa sprístupnenie daňového tajomstva,

* daňových neplatičov zverejní daňové aj colné riaditeľstvo,

* sprehľadňuje sa systém sankcií, ktoré budú obligatórne. Pracovník daňového úradu ich teda nebude môcť odpúšťať,

* zavedenie postihu aj pre správcu dane,

* možnosť dať sa v konaní pred správcom dane zastúpiť,

* úprava elektronického doručovania daňových dokladov,

* sprísnenie podmienok na povolenie odkladu dane alebo povolenie platenia dane vsplátkach.

Nové sankcie

Pokuty za daňové nedoplatky by mali byť jednotné, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby centrálnej banky. Takto vyrubené sankcie budú povinné, daňoví úradníci ich nebudú môcť ani odpúšťať, ani znižovať. Znamená to, že pri súčasnej sadzbe 6,25 percenta by sa rozdiel medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a jej skutočnou výškou zistenou správcom vynásobil číslom 18,75 percenta.

Za omeškanie platby dane sa bude platiť sankčný úrok. Ten úrad vyrubí ako štvornásobok úrokovej sadzby centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Platiť sa bude za každý deň omeškania, počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do platby. Ak úrad výšku dane znížil, znižuje sa aj úrok. Sankčný úrok sa môže počítať najdlhšie za štyri roky omeškania platby.

Právo vybrať a vymáhať pokutu sa po novom premlčuje po šiestich rokoch po skončení roku, v ktorom bola uložená.

Správca dane bude môcť okrem pokuty a sankčného úroku vyrubiť aj blokovú pokutu. Tá sa bude platiť za nesplnenie niektorých z povinností nepeňažnej povahy, ale aj vtedy, ak napríklad podnikateľ zaeviduje tržbu do elektronickej registračnej pokladnice, ale doklad nevydá.

Rozsah sankcií:

Na peniaze, ktoré daňové úrady zadržiavajú alebo ich vyrubili neprávom, sa sankcie budú vzťahovať tiež. Napríklad, ak bola rozhodnutím dodatočne znížená daň a znižuje sa aj sankčný úrok, daňový úrad by mal za obdobie neoprávneného zadržiavania zaplatiť platcovi daní sankčný úrok. Ten bude vo výške trojnásobku úrokovej sadzby centrálnej banky.

ČO VŠETKO SA ZMENÍ

Daňová kontrola bude možná aj spätne a bez oznámenia

Doterajší zákon umožňuje správcovi dane začať daňovú kontrolu bez oznámenia len v niektorých prípadoch. Táto právomoc sa rozširuje. Ak o ňu požiadajú orgány činné v trestnom konaní, daňový úrad kontrolu začne aj bez oznámenia, aby prebehla v čo najkratšom čase. Zároveň môže začať kontrolu aj za iné zdaňovacie obdobie alebo inú daň. To však musí kontrolovanému daňovníkovi oznámiť bez zbytočného odkladu. Predlžuje sa aj lehota, ktorú má kontrolovaný daňovník na vyjadrenie sa k protokolu o kontrole. Kým doteraz tak musel urobiť ešte v deň jeho prerokovania, od nového roku bude mať na to päť pracovných dní. Súčasne sa posúva aj lehota vyrubovacieho konania o jeden deň. Sankcie sa teda začnú počítať až nasledujúci deň po prerokovaní protokolu o kontrole.

Daňový úrad bude podnikateľom oznamovať len dlhy nad 500-tisíc

Daňoví dlžníci si budú musieť svoje daňové dlhy sledovať sami, úrad ich na to upozorňovať nebude. Správca bude povinný oznamovať dlžníkom daňové nedoplatky len ak dosiahli istú sumu. U fyzických osôb musí nedoplatok za jednotlivé druhy daní presiahnuť 500-tisíc a u právnických päť miliónov korún. Ak však daňovník o to požiada, oznamovanie nedoplatkov, ako aj preplatkov sa stáva pre daňový úrad povinnosťou bez ohľadu na ich výšku.

Úrady budú vymáhať všetky svoje náklady

Daňový úrad si bude nárokovať na vyplatenie všetkých nákladov spojených s daňovým konaním. Zahŕňa to teda nielen daňové nedoplatky, sankcie, ale napríklad aj odmeny znalcom, audítorom alebo náhradu ušlej mzdy svedkov daňového konania. Všetky tieto výdavky mu bude musieť preplatiť nedisciplinovaný daňovník.

Žiadať o odklad dane bude ťažšie

Spresňujú a sprísňujú sa podmienky na povolenie odkladu platenia dane, nedoplatku alebo povolenie platenia dane v splátkach. Ak to daňovník žiada, musí predložiť analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie. Povinný bude zabezpečenie odloženej sumy niektorým zo zabezpečovacích inštitútov. Súčasne daňové a colné riaditeľstvo sa budú vzájomne informovať o povolenom odklade dane alebo povolení platiť daň v splátkach. Ak správca dane žiadosť odmietne, nemožno sa proti tomu odvolať.

Postúpenie daňových pohľadávok

Daňové nedoplatky budú môcť okrem daňových a colných úradov vymáhať aj iné právnické osoby v rukách štátu. Od januára môžu správcovia daní svoju pohľadávku voči daňovníkovi, ktorý je v konkurze, postúpiť aj tretím osobám. Úrady si potom môžu takúto pohľadávku zo svojej evidencie odpísať. Týka sa to len tých pohľadávok, ktoré vznikli pred 31. decembrom 2002. Novinkou je aj povinnosť správcu dane podať návrh na vyhlásenie konkurzu na takého neplatiča, ktorý s platbou mešká viac ako šesť mesiacov a povinnosť je viac ako 100-tisíc korún.

Zoznamy daňových dlžníkov bude zverejňovať:

* daňové riaditeľstvo,

* colné riaditeľstvo za dlžníkov na spotrebnej dani z minerálnych olejov.

Zverejnenie sa týka fyzických osôb, ak je ich nedoplatok vyšší ako 500-tisíc korún. Pri právnických osobách je hranica zverejnenia stanovená na päť miliónov. Obec môže zverejňovať dlžníkov aj nižších súm - fyzických osôb od päťtisíc korún a právnických nad 50-tisíc.

Zverejňuje sa:

* meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt,

* obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo,

* výška daňového nedoplatku podľa jednotlivých druhov daní.

Pozn.: Keďže daňové identifikačné číslo je pri fyzických osobách súčasne rodným číslom, zverejňovať sa nebude. Došlo by tak k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov.

S daňovým úradom sa bude komunikovať e-mailom

Daňové priznanie, ako aj všetky dokumenty potrebné pre daňový úrad budú môcť byť posielané aj elektronicky. Má to umožniť elektronický podpis, ktorý budú akceptovať aj daňové úrady. Občanovi alebo podnikateľovi tak odpadne povinnosť ísť na daňový úrad osobne.

Hoci zákon o e-podpise je v platnosti už rok a pol, jeho používaniu zatiaľ bránia technické problémy. Národný bezpečnostný úrad síce schválil prvé dve zariadenia na jeho použitie, ale nepredpokladá sa, že by sa už budúcoročné daňové priznania mohli podávať elektronicky.

Ak daňovník chce, aby mu správca dane doručoval písomnosti elektronickými prostriedkami, je povinný elektronicky správcovi dane oznámiť všetky potrebné údaje: meno a priezvisko, obchodné meno, trvalý pobyt alebo miesto podnikania, daňové identifikačné číslo.

Takéto oznámenie musí byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového a Colného riaditeľstva. Musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Takéto doručenie sa potom považuje za doručenie do vlastných rúk. Ak však daňovník nepotvrdí prijatie písomnosti do troch pracovných dní, písomnosť sa považuje za nedoručenú. V takom prípade správca dane musí použiť klasickú poštu.

Prístup k daňovým záznamom budú po novom mať:

* sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a Národný úrad práce,

* prokuratúra, orgány činné v trestnom konaní, služba kriminálnej a finančnej polície,

* súdy na účely súdneho konania,

* súdni exekútori, ktorí majú právo vyžiadať si identifikačné údaje o bankovom účte daňovníka,

* okresné a krajské úrady a úrady poskytujúce sociálne dávky,

* ministerstvo pôdohospodárstva pri správe daní z uhľovodíkových palív a mazív a uvádzaní liehu na trh,

* Úrad pre štátnu pomoc pri posudzovaní, schvaľovaní a evidencií štátnej pomoci,

* Štatistický úrad pri svojich zisťovaniach,

* ministerstvo vnútra,

* Najvyšší kontrolný úrad nielen na účely kontroly,

* iný správca dane alebo iný zamestnanec toho istého správcu dane,

*notári, pri zápise do centrálneho registra záložných práv,

* súdni exekútori.