Za Janou Puterovou, ktorá zvíťazila v kategórii Pomoc v rodine, prišla učiteľka sama. „Navrhla som jej, či by nechcela niečo napísať, lebo som mala pocit, že toho pre svoju rodinu robí veľa," hovorí učiteľka Adriana Laczaová zo slovenskej Základnej školy v Štúrove.
Jana si vypýtala súhlas od mamy a hneď na druhý deň priniesla do školy svoj koncept. S učiteľkou ho dali dokopy a poslali.
Pri písaní sa Jane vynorili všetky spomienky, na ktoré chcela zabudnúť. Nikdy predtým ich však nebrala ako problém. Keď mama začala mať starosti s nohami a začalo sa behanie po nemocniciach, ani nepomyslela na to, že by sa dialo niečo vážne. „Keď mama prišla o prvú nohu, brala som to normálne. Mala som vtedy jedenásť rokov, ale všetko sa dalo celkom dobre zvládať. Keď však prišla zakrátko aj o druhú nohu, musela som sa viac starať o domácnosť aj o ňu. Ale mama vie mnoho vecí aj teraz spraviť sama," vraví Jana. „Mama si stále myslí, o čo všetko prichádzam. Určite by som chcela, aby bola zdravá, ale jej choroba nie je bariéra. Iné dievčatá majú možno bezstarostnejší život ako ja, ale aj žijú inak ako ja."
Keď Janin príbeh čítali v triede, zdalo sa jej, že s ňou každý súcitil. To, čo napísala, by vraj rozprávať asi nedokázala.
„Zo začiatku som mala čudný pocit - zrazu všetci vedeli, ako žijem a čo doma robím. Akoby sa teraz každý pozeral na mňa trochu inak. Smutným pohľadom," vraví Jana.
„Nedokázal som si prečítať jej príbeh naraz a bez toho, že by mi to neprišlo ľúto," spomína riaditeľ školy Ján Prokopec. Jankin prípad považuje za chúlostivú a citlivú záležitosť, ale je rád, že sa o ňom vie. „Jana je slušné a snaživé dievča, sme radi, že získala ocenenie," hovorí.
Keď Jana príbeh dopísala, zdalo sa, že tým sa to pre ňu skončilo. „Keď sme jej s triednou učiteľkou oznámili víťazstvo, bola napokon rada, že to urobila," hovorí učiteľka Laczaová.
Aj Janina mama je na svoju dcéru pyšná. „Nikdy sa nevzdávala. Niekedy bola na mňa ostrá, ale to bolo treba. Ale vytrpela si svoje. Najviac ma mrzí, že takto sa minuli jej detské roky," hovorí.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
