Víťazi súťaže Detský čin roka 2003 si prišli v stredu prevziať do Bratislavy ocenenia. Tri dievčatá stojace vľavo hore sú Martina a Patrícia Vyšné, medzi nimi je Janka Papajová, prvá sprava je Jana Puterová, vedľa nej Katarína Jablonská. Prvý sediaci sprava je Matúš Danóczy, pri ňom Christian Varkonda. Ostatné deti sú členmi detskej kapely Vega, ktorej príbeh napísala a poslala Angela Štefanovičová (najvyššia v strede horného radu).

Už štvrtý raz bola na Slovensku vyhlásená súťaž Detský čin roka. Deti zo základných škôl, špeciálnych základných škôl a osemročných gymnázií mali napísať o svojom dobrom skutku alebo o dobrom skutku, ktorý oceňujú u svojho rovesníka. Do súťaže sa zapojilo 13 145 detí a kolektívov z 267 škôl na celom Slovensku. A detská porota v tisícke vybraných škôl usilovne rozmýšľala, ktorý z napísaných, ale hlavne prežitých príbehov by mali oceniť aj dospelí. Ocenenia sa odovzdávajú v šiestich kategóriách.

V stredu si prišlo prevziať do Bratislavy ocenenia sedem detí a jeden detský kolektív. Ponúkame vám ich príbehy, tak ako ich samy deti napísali.

V kategórii Záchrana ľudského života zvíťazil Christian Varkonda z Bratislavy

Babičku v bezvedomí vrátil do života

„Babička, s ktorou bývam v rodinnom dome na Kolibe, je ťažko chorá, má cukrovku. Táto choroba je veľmi zákerná. Babička si musí pichať trikrát denne inzulín. Napriek tomu, že sa lieči týmto liekom, máva často problémy - upadáva do bezvedomia. Záleží to od toho, koľko cukru má v krvi. Ak má málo, treba jej podať na lyžičke cukor alebo med. Ak má veľa, musí si pichnúť inzulín. V jedno nedeľné popoludnie, keď si išla oddýchnuť, som ju našiel ležať v bezvedomí. Ja som však o tom nevedel a pýtal som sa jej, či sa nejde so mnou hrať. Keďže mi neodpovedala a videl som, že je celá spotená, bežal som do kuchyne, pohľadal som lyžičku a med a rýchlo som jej niekoľko lyžíc dal do pusy. Po chvíli sa prebrala. Nevedela, že som to bol ja, kto jej pomohol, a veľmi mi za to ďakovala. Neviem, či je to záchrana ľudského života, ale pre mňa je to aspoň dobrý pocit."

V kategórii Pomoc v rodine zvíťazila Jana Puterová zo Štúrova

Aj ja by som najradšej kričala o pomoc

„Volám sa Jana a mám 14 rokov. Chcela by som písať o sebe, o svojej mame a o tom, akými skúškami sme spolu prešli. Moja mama je obdivuhodný človek. Keďže nemohla mať deti, rozhodla sa dať domov a lásku trom deťom z detského domova. Moji súrodenci Renáta, Táňa a Miro sú dnes dospelí ľudia. Táňa žije s rodinou v Čechách, žiaľ, Miro a Renáta odišli od nás a teraz s nimi vôbec nemáme kontakt. Túto situáciu znáša mamička veľmi ťažko, trápi ju to a obviňuje sa, že urobila chybu.

Ja som sa narodila po veľkom očakávaní a po veľkom boji z mamičkinej strany. Už neverila vo vlastné dieťa, veď mala 40 rokov a bola chorá na cukrovku. Moje detstvo bolo bezstarostné, až v posledných rokoch sa mamičkin stav zhoršil. Veľmi ťažko som znášala, keď mama trpela bolesťami, každodenný pohľad na ňu ma ubíjal. Situácia vyvrcholila v roku 2000, keď mamičke v máji a v novembri postupne amputovali nohy. Dlho bola v nemocnici a ja som za ňou denne dochádzala 50 kilometrov. Umývala som ju, priniesla som jej čisté oblečenie, ovocie, rozprávala som sa s ňou a pokúšala som sa jej pomôcť. Hoci najradšej by som aj ja kričala o pomoc... Ťažko som sa vyrovnávala s tým, že mamička je odkázaná na invalidný vozík, zhoršila som sa v škole, nemala som čas na kamarátky a celkovo som sa zmenila. Mamička je odkázaná aj naďalej na moju pomoc. Ja nakupujem, upratujem, pomáham jej pri obliekaní, pri návšteve lekára a obchodu. Je veľa drobností, ktorými jej viem uľahčiť život na vozíčku.

Obidve sme sa dokázali vrátiť do normálneho i keď ťažšieho života, prekonali sme ťažkosti. Ďakujem Bohu, že mi ju nezobral a za tie krásne chvíle, ktoré spolu prežívame."

V kategórii Pomoc rovesníkom zvíťazil Matúš Danóczi z Neveríc

Let vrtuľníkom daroval slabšiemu spolužiakovi

„Mám desať rokov a chodím do 4. triedy ZŠ v Nevericiach. Do školy chodím rád, učenie ma baví. Na konci minulého školského roka som bol vyhodnotený ako najlepší žiak našej školy. Ako odmenu (okrem pochvaly pani riaditeľky) som dostal od nášho pána starostu pekný darček: let vrtuľníkom ponad našu obec.

Hoci som sa tešil a ešte nikdy som neletel lietadlom, rozhodol som sa inak. Mám spolužiaka Jožka Rosinského, ktorý je kvôli mozgovej dysfunkcii najslabší žiak v triede. Na učenie musí venovať tisíckrát viac času ako ja, musí sa skutočne veľa natrápiť, obetovať voľný čas, zatiaľ čo ja sa už môžem hrať s kamarátmi, aby mal aspoň také výsledky, ako má. Práve preto som mu ten let vrtuľníkom daroval. Ja som bol šťastný z dobrého skutku a on z krásneho zážitku, ktorý by možno nikdy v živote nemal."

V kategórii Pomoc iným ľuďom zvíťazili Jana Papajová, Martina Vyšná a Patrícia Vyšná z Liptov. Mikuláša

Nájdené peniaze sme vrátili ujovi obchodníkovi

„Volám sa Janka Papajová, mám 11 rokov. Bol pekný slnečný deň. S kamarátkami Martinou a Patríciou Vyšnými sme boli vonku. V Andiciach máme jeden obchod. Ujovi obchodníkovi sa skončili otváracie hodiny a zavrel obchod. Mal pri sebe aj tržbu. Z obchodu išiel do krčmy. Keď vyšiel von z krčmy, sadol si do auta a išiel domov. S Maťou a Paťkou sme išli po ceste. Zrazu sme zbadali žlté vrecúško. Maťa ho zdvihla a pozrela sa, čo v ňom je. Bolo tam niekoľko tisíc korún. Hneď sme vedeli, že sú to peniaze uja obchodníka, a tak sme mu ich išli vrátiť. Ujo sa veľmi potešil a dal nám štyridsať korún. Nie sme ako iní ľudia, čo niečo nájdu, vedia, koho to je, a nevrátia to. Naopak každému chceme pomôcť."

V kategórii Pomoc prírode zvíťazila Katarína Jablonská z Popradu

Zachránila srnku s mláďatkom

„V jeden krásny slnečný deň som sa so svojím psíkom Darkom prechádzala po lese. Snažila som sa ho udržať pri sebe, lebo v kraji sa pohybovali besné líšky. Prichádzala som pomaly na koniec chodníčka, keď som za sebou začula piskot. Obrátila som sa a zo strachu pred líškou som pomaly ustupovala. A vtedy som 'to' zbadala. Za starým smrekom ležala srnka. Bola zranená a pricviknutá do pasce. Okolo nej sa teperilo mláďatko. Ako odušu som bežala domov. Vzala som obväzy, vodu do fľaše, vatu a bežala som späť. Srnka ležala bez pohnutia a ja som mala srdce v hrdle. Bála som sa, že je besná. Pomaly som sa približovala a keď som už bola blízko, srnka vyskočila a ja som od strachu vykríkla. Potom som si však uvedomila, že môže zomrieť. Pomaly som jej vyčistila rany, dala jej vodu, pohladila ju a upokojila. Matke som opatrne vybrala nohu z pasce, ale bola zlomená. Dala som jej teda na nohu drievka a obviazala jej ju. Potom som sa obzrela. Neďaleko stála líška. Takmer som omdlela. Odrazu sa však rozštekal Darko a líška ušla. Ako však za ňou bežal, zranil si nohu. Celú noc som mu na ňu dávala obklady. Neviem, čo sa stalo so srnkou, ale na tretí deň videli babky srnku s obväzom v lese oproti. A ja som mala dobrý pocit, že som pomohla prírode a prekonala som strach."

V kategórii Dobrý nápad zvíťazil kolektív detskej skupiny Vega zo Zohora

Pri speve sa Siska vyrovnala zdravým

„Volám sa Angela Štefanovičová. Pred rokom som začala hrať v detskej hudobnej skupine Vega. Často chodievame vystupovať do domovov dôchodcov, do detských domovov a do ústavov pre postihnuté deti. Raz na Mikuláša sme hrali v detskom domove v Malackách. Do oka mi padlo dievča, asi 12-13-ročné, ktoré vytrvalo spievalo s nami všetky naše pesničky. Mala dobrý hlas, držala melódiu a postupne ovládala všetky naše texty. Hovorili jej Siska. Na prvý pohľad vyzerala normálne, ale keď začala rozprávať, videla som, že nie je celkom v poriadku. Dozvedela som sa, že šikovné dievčatko s krásnym menom je mentálne postihnuté. Odmala žije v domove, kde ju odložili rodičia, keď zistili, že nikdy nebude ako iné deti.

Siska je milé a vtipné dievča, schopné i napriek handicapu si veľa vecí zapamätať. Tak nás napadlo využiť jej talent a skúsiť spolu s ňou naspievať niekoľko piesní.

Podarilo sa. Spočiatku to šlo trochu ťažšie, mýlili sme sa aj my, aj Siska. Museli sme jej pomáhať a trochu sa jej prispôsobovať, ale stálo to za to. Vyšlo nám naše prvé CD a v máji sme ho pokrstili. Jeho názov Všetci túžia po láske.

Občas Sisku v detskom domove navštívime. Pamätá sa na nás, teší sa a aj si s nami zaspieva. My, speváci zo skupiny Vega, sme hrdí, že aspoň jednému dieťaťu s mentálnym postihnutím sme spríjemnili život a dali mu trochu radosti. Našli sme priestor, kde Siska i my sme si úplne rovní."