Ruský finančník a mediálny magnát Boris Berezovskij. FOTO - TASR/EPA
Rusko vyčíta Gruzínsku, že Berezovského nezatklo. Moskovské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo gruzínskeho veľvyslanca v Moskve, aby vysvetlil, „prečo gruzínska exekutíva nepodnikla kroky na zadržanie a vydanie Berezovského".
Gruzínske vedenie zase návštevu odporcu Kremľa využilo ako deklaráciu svojej nezávislosti od Moskvy. „Berezovskij je slobodná osoba a má právo navštíviť Gruzínsko, kedy chce," povedal agentúre AFP gruzínsky minister vnútra Georgij Baramidze.
Oligarcha sa do krajiny dostal na pas s menom Platon Jelenin. „Britská vláda ma chráni aj tým, že mi vystavila dokument s iným priezviskom," vysvetlil neskôr.
Berezovskij je jedným zo skupiny oligarchov, ktorí zbohatli za vlády bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina. Rusko opustil pred troma rokmi po roztržke s Jeľcinovým nasledovníkom Vladimirom Putinom. Moskva ho obvinila z finančných machinácií a vydala naňho zatykač. Berezovskij tvrdí, že si ho vyslúžil za kritiku Putinovho režimu.
Veľká Británia mu pred troma mesiacmi udelila politický azyl. V poslednom čase bol v Rusku na pretrase aj v súvislosti s financovaním opozičných strán vrátane komunistickej. Krátko po Berezovského návšteve v Tbilisi sa v ruských médiách objavila správa o jeho vlastníckom podiele v gruzínskej mediálnej spoločnosti.
Deň po návšteve oligarchu vybuchlo v Tbilisi v budove štátnej televízie v čase priameho prenosu rozhovoru s ruským veľvyslancom 300 gramov trinitrotoluénu. Výbuch zničil časť rozhlasových štúdií aj kiosk pred budovou, ale zaobišiel sa bez obetí.
Návšteva a výbuch nasledovali po kritických výrokoch nového gruzínskeho vedenia aj amerického ministra zahraničia Colina Powella na adresu rokovaní Ruska so separatistickými vodcami gruzínskych autonómnych oblastí Abcházska, Južného Osetska a Adžarska.
Kým organizátori najnovšej gruzínskej revolúcie bojujú o to, aby napriek nervozite schudobnených občanov ostala „zamatová", svetové veľmoci Rusko a Spojené štáty sa prú o vplyv v strategicky zaujímavej Kaukazskej republike. Rusko aj Spojené štáty majú dlhotrvajúci záujem územie Gruzínska kontrolovať. Američania sa boja o svoje investície do projektu kaspického ropovodu za dve a pol miliardy dolárov, Rusom zase záleží na čečenských separatistoch, ktorí údajne našli útočisko v gruzínskych horách.
Nové vedenie sa snaží medzi Tbilisi a Moskvu postrčiť ako nárazník Washington. Moskva trvá na priamych vzťahoch. Tým však podľa Tbilisi predovšetkým bránia ruské vojská, ktoré v Gruzínsku napriek dohode stále zostávajú.
ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
