
FOTO ARCHÍV SME
Poľský dôchodkový systém sa považuje za jeden z najmodernejších. Ani jemu sa však nevyhýbajú problémy. Hlavný spôsobil práve úspech reformy pravicovej vlády Jerzyho Buzka. Ponuka zaujala príliš veľa ľudí a správca penzijného systému, všeobecná sociálna poisťovňa ZUS, prišla o tok peňazí.
„Základom nového systému je individuálny penzijný účet," hovorí profesor Marek Góra z Hlavnej obchodnej školy vo Varšave, splnomocnenec vlády pre reformu a jeden z jej spoluautorov. Peniaze, ktoré predtým išli na jeden anonymný účet v ZUS, dnes putujú na individuálne účty, stávajú sa osobným majetkom poistenca. Za zamestnanca odvádza zamestnávateľ 45 percent platu, z toho viac ako dve tretiny, presne 19,52 percenta, ide na penzijné poistenie. Každý poistenec sa môže rozhodnúť, či mu ZUS tretinu z toho, teda 7,5 percenta platu, pošle na osobný penzijný účet v slobodne vybranom, striktne komerčnom poistnom fonde OFE.
Peniaze v prvom pilieri používa Sociálna poisťovňa na preplácanie penzií a rent, v druhom sa stávajú aktívami poistného fondu OFE, ktorý ich má investovať, aby penzie ľudí boli čo najvyššie. Sľuby fondu prilákali k OFE 10 miliónov Poliakov, o dve tretiny viac, ako sa očakávalo. A tým začali sa problémy. Sociálna poisťovňa nebola schopná posielať do fondu potrebné sumy. Dlh na osobných účtoch dosiahol gigantických 9,5 miliardy zlotých. Vtedy sa vláda rozhodla prevziať záväzky na seba a nahradiť dlh OFE štátnymi dlhopismi. Podľa Góru sa systém zadlžoval nekontrolovateľným spôsobom. Dlh bol navyše skrytý. „Samozrejme, budeme musieť preplatiť dlh starého systému, ale nový už nebude utvárať záväzky bez krytia."
Krzysztof Dzierżawski, expert liberálneho Centra Adama Smitha však hovorí: „V bismarckovskom systéme nemal nikto záväzky voči poisteným. Mali iba sľuby, že keď dosiahnu istý vek, môžu očakávať preplatenie dôchodkov." Keď starému systému dochádzali peniaze, rozhodovali politici. Zmenili algorytmus ich výpočtu, čo sa stalo veľakrát, alebo zvyšovali odchod do penzie. „Neexistujúci dlh sa stal predpokladom na reformu, ktorej dôsledkom je reálny dlh na účtoch poistených."
To je podľa Dzierżawského fakt. Sú však aj rôzne mýty. Jedným je vraj presvedčenie, že Poliakov nový systém zachráni pred dôsledkami demografického vývoja. Rodí sa menej detí, ľudia sa dožívajú vyššieho veku, reforma utvára vhodný spôsob alokovania príjmu počas života, tvrdí Góra.
„V skutočnosti nie je možné alokovať príjmy v čase. Prenášame iba symboly. Šetríme si na starobu, no iba papiere. A dúfame, že ich vymeníme za reálne hodnoty. Isté to nie je," hovorí Dzierżawski. Podľa neho bude reálna hodnota papierov na účte striktne záležať na demografických ukazovateľoch, preto by sme sa mali vrátiť k systému financovanému z rozpočtu, ktorý by na seba zobral minulé aj budúce záväzky. Dzier´´awski však neverí, že by pre svoj návrh získal podporu.
Za komerčným poistným fondom OFE stojí silná lobby, v roku 2005 by na účtoch fondov malo byť neuveriteľných 100 miliárd zlotých. Vyplácanie penzií sa začne najskôr o 1015 rokov.
Autor: AURELIUSZ M. PĘDZIWOL