Úradníčky hovoria, že v najťažšej situácii sú osamelé matky, ktoré nedostávajú výživné.FOTO - ARCHÍV
„Aspoň 50 percent z nich si zo svojej situácie nemôže pomôcť," hovorí pracovníčka úradu na Považí. „Najťažšie sú na tom 50-nici, ktorých prepustia z práce. Ak si nenájdu prácu do dvoch rokov, nenájdu si ani neskôr." Po dvoch rokoch takýmto ľuďom klesá dávka na minimum. Nie je neobyklé, že ľudia na úrade plačú.
Dávky sa vyplácajú aj v Bratislave, hoci je to ekonomicky najsilnejší región. Aj tu ide najmä o nezamestnaných. „Niekedy mám pocit, že sa niektorí nezaevidovali na úrade práce, lebo sa im nechce na úrad chodiť. Museli by prijať ponuky na prácu, niektorí nepracujú, hovoria, že im je šesťtisíc za prácu málo, neviem, či im dávka 1450 korún stačí," hovorí Eva Špicerová.
Niektorí by si podľa nej prácu v Bratislave nájsť mohli, aj ona však hovorí, „máme aj rizikové skupiny, o ktorých by som nikdy nepovedala, že sa im nechce robiť". Ide najmä o ľudí, ktorých prepustili tesne pred dôchodkom, alebo osamelých rodičov. „Nemôžeme si tie prípady zosobňovať, ale naozaj mi je ľúto, keď vidím ľudí, ktorí sa musia starať o postihnuté deti. Často sú to matky, ktoré opustil manžel, také skupiny naozaj nie sú schopné zabezpečiť si príjem, nemajú šancu sa pri chorom dieťati dostať do práce."
(haj)
