Každý z nás si zvykne ponadávať na svoje zamestnanie, na to, čo robí. Keď to pochytí mňa, snažím sa spomenúť si na profesie, kde človeka za celý pracovný deň nič dobré nečaká. Naopak, stretáva sa len s ľudským nešťastím a trápením.
O hasičoch sa zvykne hovoriť - to sú tí, čo utekajú tam, odkiaľ ľudia bežia, aby si zachránili život! Záchranári, to tiež nie je bohvieako povzbudzujúce - zvesiť obeseného, rozrezať auto, ťahať z neho zranených a stenajúcich, presviedčať samovraha, čo chce skočiť z výšky... Nájsť v tej chvíli vhodné slová, čo zvrátia rozhodnutie.
To sú profesie, kde skutočne ide o život. Denne byť nasadený, pohybovať sa na tej tenkej hrane medzi životom a smrťou, a po takejto šichte ešte aj doma fungovať a normálne zaspať!
To je fuška. Krásna, aj keď nezaplatená.
Viezli ma sanitkou z Tábora po havárii na hranice, tam na mňa čakala sanitka z našich Kramárov. Česi ma vytiahli s lôžkom von z ich sanitky, a vtedy som sa tíško, no vážne opýtal českého lekára, či mám šancu prežiť. Lekár sa s prekvapením spýtal: "Proč se ptáte?" A ja mu na to - viete pán doktor, ak by som mal umrieť, radšej ostanem v Českej republike, omnoho viac ľudí by prišlo na pohreb!
Aspoň vidíte, o čom som premýšľal v tom stave ohrozenia. Obyčajný snob!
Doktor sa zasmial a poprial mi veľa humoru do nastávajúcej operácie! Ešte som ho zachytil zrakom, s akou rozkošou si líha na to uvoľnené lôžko a teší sa, že si až do Tábora schrupne, typický husita!
Na vlastnej koži som zažil profesiu záchranárov, ktorí robia všetko možné, a snažia sa vrátiť do života aj tých, ktorí si to neprajú. Tak im Pán Boh pomáhaj, nech ich to neprestane baviť. Tešme sa, že chodíme do práce, kde nejde o život, len o obyčajné prdúskanie sa a prebíjanie za každodenným chlebom.
Anjeli sú medzi nami a nemusia byť v uniforme! U Anjelov pri kávičke si vždy na nich spomeniem!
Všetci vás potrebujeme viac, ako tých s krídlami.
Váš stĺpček
