Za ostatný mesiac vyšli do ulíc opakovane Litovčania, ktorí nesúhlasia s politikou prezidenta Paksasa. Včera sa proti nemu postavil aj parlament.FOTO ČTK/AP
Litovský sejm si najskôr vypočul správu zvláštnej vyšetrovacej komisie o stykoch prezidenta s podsvetím. Komisia už v pondelok potvrdila údaje rozviedky o spojení prezidenta i jeho spolupracovníkov s mafiou.
Vzápätí vystúpil premiér Litvy Algirdas Brazauskas v štátnom rozhlase a povedal: „Na jeho mieste by som podal demisiu." K tomuto názoru sa pripojil i šéf parlamentu Arturas Paulauskas, ktorý tvrdí, že takmer všetky parlamentné frakcie chcú, aby Paksas odstúpil.
Obvinenia proti Paksasovi sú mimoriadne závažné. Naostatok päť z jeho šiestich poradcov už pod ťarchou dôkazov odstúpilo. Vyšetrovacia parlamentná komisia dala za pravdu tajným službám, ktoré tvrdili, že národnú bezpečnosť ohrozujú nielen prezidentskí poradcovia, ale i sám prezident.
Dopustil únik prísne tajných informácií, bol pod tlakom kriminálnych štruktúr, ktorým vďačil za úspech svojej predvolebnej kampane, snažil sa ovplyvňovať privatizáciu v prospech svojich pochybných chlebodarcov, mal kontakty s pašerákmi a snažil sa robiť niektoré kádrové zmeny podľa želania mafie.
Ústrednou osbou v celom škandále je šéf firmy Avia Baltika, Rus Jurij Borisov, ktorý veľkoryso platil Paksasovu prezidentskú kampaň a teraz sa podľa správy snaží svoje investície zhodnotiť. Paksas pred časom Borisovovi udelil litovské občianstvo.
Borisov je podľa litovskej rozviedky napojený na sieť medzinárodného organizovaného zločinu. V správe sa dokonca píše i o spojení s medzinárodnou teroristickou sieťou, dodávkach zbraní Sudánu a vplyvom ruského podsvetia.
Sám Paksas je však stále rovnako sebavedomý, ako keď sa vo februári tohto roka ujal najvyššieho úradu. „Neodstúpim," opakoval opäť včera štyridsaťsedemročný letecký akrobat, dvakrát bývalý premiér a dvakrát exstarosta Vilniusu.
Litovskí intelektuáli ho síce s obľubou nazývajú politickým akrobatom či litovským Žirinovským, podľa škandálneho ruského ultranacionalistu, ale na medzinárodnej scéne si Litva i počas jeho panovania udržala slušné pozície.
Spojené štáty ju dokonca zaradili do takzvanej novej Európy, čo má byť protiváha konzervatívnym európskym odporcom americkej vojenskej operácie v Iraku. Litva totiž poslala na pomoc v boji proti režimu Saddáma Husajna 100 vojakov. Okrem toho je táto najväčšia z pobaltských krajín dôležitým tranzitom - spája Rusko s jeho enklávou Kaliningradom.
V máji má Litva rozšíriť rady Európskej únie i NATO. Škandál značne pošramotil reputáciu krajiny vo svete a ako včera tvrdila väčšina poslancov sejmu, zachrániť by to mohol paradoxne zase len prezident Paksas, keby hneď zložil funkciu.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
