literárnej Prahy, jeho rodiska.
Knihu pripravilo bratislavské vydavateľstvo Európa. „Ide o dávnejší preklad Perly Bžochovej, ktorá spracovala text, pripravený Kafkovým priateľom a editorom jeho diela Maxom Brodom,“ hovorí riaditeľ vydavateľstva Martin Plch.
Interpretácia tohto diela, ktoré spolu s Procesom a Zámkom predstavuje kľúčovú románovú časť Kafkovej tvorby, je zdrojom častých polemík literárnych vedcov a prekladateľov. „V podstate existujú dva typy vydania tohto románu,“ pokračuje Martin Plch, „okrem tejto Brodom upravenej verzie existuje druhá, vychádzajúca z takzvaného kritického nemeckého vydania z roku 1983.“ To vyšlo pri Kafkovej storočnici, keď román dostal meno Nezvestný. Ako tvrdí český kafkológ a prekladateľ Josef Čermák, autor ho vždy nazýval takto a názov Amerika, ktorý je všeobecne známy, mu dal Max Brod na základe toho, že ho vo vzájomných rozhovoroch s Kafkom volali „americký román“.
Aj samotný vznik románu, ktorý, ako aj iné Kafkove diela zostal nedokončený a torzovitý, bol plný zvratov. Kafka ho písal v niekoľkých fázach, v roku 1912 mal hotových okolo dvesto strán, z ktorých sa však nič nezachovalo a nik nevie, čo sa z toho objavilo v novej verzii. Na tej začal pracovať na jeseň 1912, krátko po tom, čo sa zoznámil so svojou osudovou ženou Feliciou Bauerovou a bezprostredne po napísaní poviedky Ortieľ, ktorá je medzníkom jeho tvorby. Za šesť týždňov napísal dve tretiny románu, no v januári nasledujúceho roku písanie prerušuje a na milosť berie len prvú kapitolu Kurič, ktorú dal do tlače, a k Nezvestnému či Amerike sa vracia v roku 1914.
Každopádne tento román vychádza v slovenčine prvý raz. „Rozdiel medzi spomínanými dvoma typmi vydania, s výnimkou názvu, je v podstate len v radení fragmentov, interpunkciách, odstavcoch, pre nášho čitateľa v podstate minimálny,“ hovorí Plch. „No jedinečné v našom vydaní je uverejnenie eseje Milana Kunderu o Kafkovi, ktorá je zaradená na záver knihy. Keď som ho oslovil s prosbou o text, odfaxoval mi, že všetko, čo povedal o Kafkovi, je v tejto eseji, ktorá vyšla začiatkom deväťdesiatych rokov v brnianskom literárnom časopise Host.“
Je to jeho pohľad na Kafku, ktorý je v opozícii voči istému zahnuseniu psychoanalyticko-filozoficko-nábožensko-ideologickými pohľadmi, ktoré sú dielom Maxa Broda. „Kundera chce dokázať, že Kafka bol veľký spisovateľ, normálny človek, s humorom, a nie Brodov obraz, ktorý z neho spravil podľa Kunderu nečitateľnú modlu. Kundera v celom diele hľadá dokonalý román a u Kafku ho nachádza.“
Martin Plch má už v tejto chvíli pripravené aj ďalšie dva romány, ktoré vyjdú zrejme v budúcom roku.
