Pred dvoma týždňami prebiehal počas štyroch dní v Inchebe 11. ročník Medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka. Medzi 136 vystavovateľmi bolo najsilnejšie zastúpenie prirodzene zo Slovenska, a istú medzinárodnosť zabezpečovali vystavovatelia z Českej republiky, Maďarska, Španielska a dokonca aj z Číny. Bratislavský medzinárodný veľtrh kníh je ešte relatívnou mlaďou oproti iným podujatiam tohoto typu
v zahraničí. Napríklad v porovnaní s Frankfurtským knižným veľtrhom je o 44 rokov mladší.
Spokojnosť aj od čínskeho vystavovateľa
Rovnako ako vo svete, neprebieha veľtrh kníh na Slovensku samostatne, ale v súčinnosti s príbuznými odvetviami. U nás je Bibliotéka už 8 rokov neodlučiteľne spätá s výstavou Pedagogika. Zároveň v susednej hale prebiehal 9. ročník Medzinárodného veľtrhu marketingovej komunikácie Intermedia spolu s ďalšími dvoma menšími špecializovanými výstavami. Keďže mali oba veľtrhy vstup voľný, návštevnosť nebola pokrytá len odbornou verejnosťou, ale aj laikmi a deťmi. „Mnohí naši vystavovatelia dávajú jednoznačne prednosť odbornému návštevníkovi," skonštatovala manažérka Intermedie Mária Vašíčková. Preto táto výstava bola aj o deň kratšia, keďže na nej nedochádzalo k bežnému predaju ako na Bibliotéke. Budúci rok plánujú organizátori spojiť Intermediu s Printingom a Bibliotéku s niektorým veľkým veľtrhom, napríklad s MODDOMom.
Cieľom Bibliotéky nie je len prezentácia jedno- tlivých národných vydavateľstiev pôsobiacich na trhu v republike, ale aj pôvodnej zahraničnej knižnej tvorby, ku ktorej nemá slovenský čitateľ ľahký prístup. Slovensko však so svojim knižným trhom, nie je najlukratívnejším odbytiskom. Napriek tomu napríklad vystavovatelia z Číny boli veľmi spokojní a medzi slovenskými návštevníkmi našli aj znalcov čínštiny, ktorým urobili svojou účasťou ne- smiernu radosť.
Neodmysliteľný sprievodný program
Počas štyroch veľtržných dní prebiehal v špeciálne upravenej časti haly sprievodný program, kde mali možnosť niektoré vydavateľstvá prezentovať svoje aktivity výraznejšou formou ako len z miesta svojej výstavnej kóje. Okrem vydavateľstiev sa predstavili začínajúci aj profesionálni literáti. Už mnoho rokov takto dostáva priestor petržalský literárny klub Generácia a jeho hostia z iných slovenských literárnych klubov. Tentokrát sa na čítačke opäť prezentovali Martinčania, ďalej Trnavčania, Dolnokubínčania, či redaktori časopisu Fantázia. S Generáciou je v úzkom priateľskom spojení Daniel Hevier, ktorý však nie je veľkým zástancom klubových literárnych zoskupení. „Samotné čítanie bolo trochu nevyrovnané, odzneli skvelé aj slabšie začiatočnícke veci. Ale veľmi ma potešilo, že som stretol nielen petržalských autorov, ale aj mojich známych z iných miest," priznáva sa spisovateľ a vydavateľ v jednom.
Literárne informačné centrum prinieslo na Bibliotéku výsledky veľmi zaujímavého výskumu. Formou dotazníkov zisťovali v spolupráci s Výskumným ústavom kultúry a verejnej mienky NOC na reprezentatívnej vzorke 1 467 respondentov čítanie krásnej literatúry obyvateľov starších ako 15 rokov. Pod krásnou literatúrou si v tomto prípade treba predstaviť romány, poviedky, rozprávky a básne. Zistené údaje prezrádzajú napríklad, že 34, 6 % Slovákov vôbec nečíta krásnu literatúru. Za to ich však netreba zaznávať, pretože väčšinu z nich tvoria čitatelia či už dennej tlače alebo odbornej literatúry. Denne číta krásnu literatúru 8, 9 % respondentov. Ale prinajmenšom raz týždenne si na ňu nájde čas 27,1 %. Zaujímavý, ale určite neprekvapivý, je údaj o dvoj až trojnásobne vyššej čítanosti krásnej literatúry ženskou časťou populácie ako mužskou. 3 % obyvateľov si myslí, že slovenská literatúra prevyšuje svojou úrovňou literatúru svetovú, ale dvojnásobný počet vyjadril domnienku, že hlboko za ňou zaostáva. Väčšina respondentov sa však názorovo pohybuje v me- dziach zlatého stredu a prikláňa sa k názoru, že naša literatúra sa vyrovnáva svetovej, či nanajvýš mierne zaostáva.
Knižno-veľtržná bilancia:
V priebehu tohto roka sa od marca do novembra konali medzinárodné knižné veľtrhy napríklad v Londýne, Bologni, Prahe, Ženeve, Varšave a Frankfurte nad Mohanom. Na uvedených sa so svojim knižným materiálom prezentovalo aj Slovensko. Kvantitatívne sa najsilnejšie prejavilo vo Frankfurte, ktorý je najväčším z knižných veľtrhov. Na 60 m2 plochy bolo vystavených vyše 600 titulov z päťdesiatich slovenských vydavateľstiev.
Zaujímavosť:
Výstavný priestor Bibliotéky sa realizoval na ploche 1100 m2 a využitý bol 136 vystavovateľmi a spoluvystavovateľmi. Pre verejnosť bol veľtrh otvorený počas štyroch dní, od štvrtku do nedele, od 13. do 16. novembra 2003.
Knižný veľtrh vo Frankfurte vystavoval na celkovej ploche 174 124 m2, ktorú využilo 6638 vystavovateľov zo 102 krajín sveta počas piatich dní, od stredy 8. do pondelka 13. októbra 2003, pričom prvé dva dni bolo otvorené len pre odbornú verejnosť.
Samozrejme sa nedá porovnávať Medzinárodný knižný veľtrh v Bratislave a Frankfurte. Sú na odlišných úrovniach z hľadiska skúsenosti, tradície, úrovne samotných národných knižných trhov a všeobecnej pozornosti zahraničných vydavateľstiev.
Podľa manažérky Bibliotéky Kataríny Pizúrovej prebehlo ako obyčajne aj tento rok všetko hladko. Ťažko sa robia odhady návštevnosti vďaka voľnému vstupu, ale minulý rok zaznamenal veľtrh 30 000 návštevníkov a tento rok by mal byť počet obdobný.
Spýtali sme sa vystavovateľov na Bibliotéke:
Ste spokojní s priebehom a účasťou na veľtrhu?
Česká kolektívna expozícia:
Martina Trymlová (Svět knihy s.r.o. Praha): „Bolo tu pomerne dosť návštevníkov, až sa nám nepodarilo všetkých uspokojiť. O niektoré knihy bol príliš veľký záujem. My zastupujeme len nie- ktoré české nakladateľstvá, inak si myslím, že organizáciu vo vnútri je veľmi dobrá."
Dom zahraničných Slovákov, Lužová:
„Sme spokojní. Všetko, čo sme zažiadali, sme aj dostali. Mám pocit, že tento rok je menej návštevníkov a taktiež som tu nenašla niektoré vydava- teľstvá, ktoré tu povedzme minulý rok ešte boli."
Knižné centrum (Žilina):
Michal Horecký (riaditeľ spoločnosti): „Bezproblémovo ako každý rok. Zdá sa mi len, že je menšia návštevnosť. Ale možno sa to dá pripísať aj zlému počasiu, ktoré odradí ľudí vôbec vyjsť von z bytu, z teplúčka."
Alex - školský a kovový nábytok, Molnárová: „Nahovorili nás na to, ale na budúci rok sa nezúčastníme. Radšej ostaneme na MODDOMe. Nemáme pocit, že sme sem tematicky zapadli, aj keď by sa to k časti výstavy Pedagogika malo hodiť."
MARTINA DRATVOVÁ
