Pán Tužinský však nikdy nenavštívil našu školu ­ tak prečo nás nemá rád?

Predstavte si, že žiačka gymnázia chodí rok do školy. Chodí, ale neučí sa. Na konci roka zrazu zistí, že prepadáva z troch predmetov a nepomáha už ani prelievanie sĺz pri dverách zborovne či vyhrážanie sa, že rodičia s nami ešte zatočia. Tak nájde iné riešenie, aby učitelia padli na kolená a začali prosiť o milosť.

Sťažovala sa na priebeh komisionálnej skúšky. Štátna inšpekcia z Košíc, ktorá sa sťažnosťou zaoberala ako prvá, však v nej nezistila žiadne nedostatky. Až druhá inšpekcia z Bratislavy našla aspoň jednu chybu, na základe ktorej mohla zrušiť výsledok a nariadiť opakovanie skúšky za prítomnosti inšpekcie ­ vraj diktát nebol v súlade s učebnými osnovami.

V diktáte však nebol jediný gramatický jav, ktorý sa nevyučuje na hodinách slovenčiny. Bol náročný? Áno, ale bol určený žiačke, ktorá chcela postúpiť do maturitného ročníka.

A navyše ­ ak máme dodržiavať učebné osnovy, dokedy nám budete brániť ich dodržiavať tým, že dodnes nemáme učebnice na mnohé predmety? Až keď ich budeme mať v rukách, až potom uveríme slovám pána Tužinského o jeho vrúcnej a úprimnej starosti o slovenského žiačika.