pohybu vo svete.
„V období počítačov a multimédií, keď výpovedná hodnota slova ako nositeľa informácie klesá, keď deti nerady čítajú, ale naopak rady pozerajú televíziu, video, DVD či filmy v kinách, by sa školy mali v rámci výchovy zaoberať aj hodnotou audiovízie filmu," myslí si E. Húska.
Ako je v škole predmet literatúra, podľa neho by mohlo byť súčasťou výučby estetiky, histórie či náuky o spoločnosti aj pozeranie vybraných filmov. Podobné projekty už existujú v Čechách a vo Švédsku.
Problémom by však bolo, kde starší film zohnať. Kým v knižniciach nájdete knihy od antiky cez stredovek až po súčasnosť, vo videopožičovniach sú len filmy za posledné dva-tri roky. Potom ich z archívu vyradia. „Je to škoda, lebo podľa mňa rovnako, ako má zmysel čítať staršiu knihu, má zmysel pozerať starší film," hovorí Húska.
Spoločnosť Bioscop vo svojich bratislavských kinách Mladosť a Hviezda s výchovou k audiovízii pokusne začala. Už rok pozýva žiakov na filmové predstavenia venované rôznym historickým udalostiam, adaptáciám literárnych diel či filmom reprezentujúcim určité obdobie.
Na začiatku žiakom v skratke vysvetlia, prečo sa im film púšťa, aké obdobie zachytáva, aké získal ocenenie a prezradia pár drobností z nakrúcania. Emotívny účinok filmu je vraj citeľný. „Nedávno sme žiakom púšťali Obchod na korze. Do kina prišla tlupa ukričaných, vyrehotaných postpubertiakov. Po dvoch hodinách odchádzala mlčanlivá skupinka mladých ľudí," tvrdí E. Húska.
Dodáva, že film je najvýznamnejším umením 20. storočia. Práve výchova k audiovízii by podľa neho mohla pomôcť formovať estetické cítenie mladej generácie, pomôcť jej orientovať sa v zložitom svete vizuálnych médií a naučiť ich aj rozoznať kvalitu od nekvality.
(sr)
