Na ZŠ Sokolíkova v Bratislave majú základy informatiky už prváčikovia. Pri výučbe sa im veľmi osvedčili výučbové CD Alenka a veci okolo nás (Terasoft), Matematika 1. trieda ­ Učíme sa s Ferdom (Zebra preškoly), Rozprávková matematika (Terasoft), Word Birds Land. Pre mimovyučovaciu tvorivú činnosť používajú Cirkus šaša Tomáša alebo programovanie v prostredí Baltika (SGP).FOTO SME ­ ĽUBOŠ PILC

„Mnohí rodičia svoje dieťa preceňujú: myslia si, že ak už vie narábať s počítačom, stláčať príslušné gombíky a hýbať s postavičkami, môže sa hrať počítačové hry. Ale to nie je o tom," hovorí psychologička z Centra výchovnej a psychologickej prevencie Eva Smiková. „Podobne ako hračky aj počítačová hra musí byť veku primeraná, aby jej dieťa rozumelo. Inak môže aj vysoko etický zámer hry vyjsť navnivoč. Ak dieťa nevie, čo robí, hra mu nič nedá."

Dieťa je osobnosť vo vývine, preto od neho nemôžeme čakať, že si zodpovedne vyberie hru tak, aby rozvíjala jeho schopnosti alebo vedomosti. „Keby sme nechali výber počítačových hier na neho, prvým momentom pri rozhodovaní budú kamaráti: Jožo má výbornú strieľačku, ja ju chcem tiež," upozorňuje Smiková.

Rozum a zodpovednosť by mali držať v rukách dospelí. Oni by mali sledovať, akú počítačovú hru hrá, či aké filmy pozerá ich dieťa. V množstve hier totiž nájdete aj náučné alebo logické, hry, ktoré podnecujú ich súťaživosť alebo logické myslenie. Veľká kategória hier je však zameraná skôr na agresivitu.

Ani tu neplatí pravidlo, že každé dieťa, ktoré hrá agresívne hry, bude agresívne. „Agresivita sa prejaví u detí, kde je na to vhodný terén. Najmä u detí, ktoré majú málo citových podnetov z rodiny: rodičia im nevenujú veľkú pozornosť, majú málo kamarátov a ich jediným výchovným prostriedkom je obrazovka. Ak dieťa trávi väčšinu času s dospelými a kamarátmi a počítač je preň len chvíľkovou záležitosťou, nebezpečenstvo, že podľahne ilúzii, že je to realita, je minimálne," vysvetľuje Eva Smiková.

Radí však: za počítačom by nemalo často sedieť dieťa, ktoré je málo komunikatívne, uzavreté. „Jeho osamelosť sa tak môže prehlbovať. Rodičia by ho skôr mali podporovať, aby si hľadalo kamarátov a trávilo čas iným spôsobom. Inak sa nenaučí nadväzovať kontakty a riešiť problémy v skutočnom živote."

Chatovanie je podľa nej síce v móde, ale v žiadnom prípade nenahradí rozhovor so živým človekom. (sr)