„Keď mal môj mladší syn Marek tri roky a starší Martin deväť, kúpil som im na Vianoce playstation a k nemu hru Crash Bandicoot, v ktorej musíte cestou k cieľu prekonávať rôzne prekážky. Marekovi sa hra tak zapáčila, že sa na playstation naučil hrať v priebehu pár dní," hovorí Igor Rieger z bratislavskej Dúbravky.
Trojročný Marek začal sedávať za playstation, v štyroch rokoch pribudol do rodiny počítač a jeho láskou sa stali aj počítačové hry. Hoci do školy pôjde až na budúci rok, už dnes vie prečítať výrazy ako play, end game, quit, one player; a rýchlo a presne ovláda aj klávesnicu počítača.
„Staršieho syna Martina počítačové hry až tak nebavia. Svojho času hrával takú hru, v ktorej si vytvoril rodinu, zarobil nejaké peniaze a potom sa o svoju rodinu staral. Ale dnes si už sadne za počítač len občas," hovorí mama Ľubica.
Zato mladšieho Mareka musia z času na čas od obrazovky odtŕhať. „Keď mu poviem, že sa ideme von prejsť, odpovie, že sa mu nechce," hovorí Igor Rieger.
Marek hrá najradšej športové a akčné hry, najmä strieľačky. Ak má chvíľku čas, zoberie sa aj s kamarátmi a idú hrať do neďalekej počítačovej herne. „Doma mám len jeden počítač a v herni sa môžem s kamarátmi zapojiť na viacero, a tak súperiť proti sebe. Je to super," teší sa Marek.
Hoci mama hovorí, že nie je od počítačových hier závislý veď každý druhý deň býva u babky, kde sa na počítači nehrá, otec si tým až taký istý nie je. „Často hovorím, že musím jeho hru obmedziť, ak by som to neurobil, možno by uňho závislosť naozaj vznikla. Ak sa mi zdá, že hrá priveľa, zoberiem ho aj napriek protestom von. A prihlásil som ho aj na hokej, trikrát do týždňa, aby sa trošku hýbal," hovorí Igor Rieger.
Keď sa Marekovi na budúci rok začne škola a namiesto učenia bude uprednostňovať počítač, bude otec ešte prísnejší. (sr)
