Šport je ako život sám. Raz si hore, raz dolu. Dobre to povedal 32-ročný austrálsky tenisový veterán Wayne Arthurs, že pozná výšky a pády. Pred dvoma rokmi nastúpil za zraneného Raftera vo finále Davisovho pohára proti Francúzsku na rozhodujúcu dvojhru a darmo sa trápil, prehru neodvrátil. Plakal na lavičke, mal 30, chcel skončiť kariéru bez turnajového víťazstva i bez šalátovej misy. Kapitán John Fitzgerald tam stál a zízal, ako mu Francúzi uchmatli trofej. Bol to on, kto nepostavil na štvorhru špecialistov Woodbridga a Arthursa, ale hviezdy Hewitta a Raftera a domáci stratili plánovaný bod.
Mesiace počúval kritikov, a keď vzápätí Austrália prehrala 1. kolo DC 2002 v Argentíne s hráčmi ako Draper a Ilie vo dvojhrách, visel nad ním Damoklov meč. Pred zápasom o udržanie vo svetovej skupine v Adelaide proti Indii zvolal bojovú poradu a jeho súčasní zverenci si dali záväzok, že nielen zachránia pre krajinu účasť v elite, ale o rok trofej vyhrajú. Štyri zápasy nastupovali v rovnakej zostave Hewitt, Philippoussis, Woodbridge a Arthurs. Napokon sa šťastena na nich usmiala a vo finále 2003 zdolali Španielov 3:1. Súpera, ktorý má v prvej stovke svetového rebríčka 17 mužov!
Národ, čo verí v šport
Hrdinov finále, najmä miestneho valibuka Philippoussisa včera Melbourne oslavoval manifestačne. Na poludnie, na Námestí federácie, s trofejou, priateľmi i príbuznými vystúpili tenisti Austrálie pred ľudí, ktorých sa zišli desaťtisíce, ako po sydneyských OH 2000 či iných podujatiach. ,,Sme národ, ktorý verí v Davisov pohár, ktorý verí v šport," vyhlásil John Fitzgerald, iba piaty kapitán po Brookesovi, Hopmanovi, Fraserovi a Newcombovi, čo priviedol Austráliu k trofeji. Len 10 minút od Arény Roda Lavera sa v ten istý víkend konal Svetový pohár v plávaní a aj tam bolo vypredané, skvelá atmosféra, domáce hviezdy a nové rekordy. Melbourne je skrátka športovým mestom s vášňou, dychtivý po súťažiach a žičlivý vrcholným výkonom. A to iba pár týždňov po dostihovom Melbournskom pohári s rekordnou návštevnosťou a finálovým turnajom majstrovstiev sveta v ragby.
Otec ho vyhnal späť na dvorec
,,V normálnom zápase na bežnom turnaji by som ten piaty set už nehral," priznal Mark Philippoussis, ktorý proti Ferrerovi stratil náskok 2:0 na sety. Tretí a štvrtý prehral ani nie za hodinu, dovedna na gemy 3:12 a na lopty 34:97! ,,Ešte som nevidel taký prudký zvrat v dôležitom zápase," povedal Woodbridge, ktorý podobne ako Hewitt a ďalší spoluhráči, ba ani tréner tímu Wally Masur už nevidel šancu na úspech.
,,Bol hotový, zjedený ako večera," dodal Woodbridge. Philippoussisovi sa ozvalo pravé rameno a bolesti boli také silné, že uvažoval o skreči. ,,V prestávke pred piatym setom som mu v šatni povedal nebuď zbabelý, neutekaj, vráť sa na dvorec, nechaj tam všetky sily a vyhraj," prezradil plačúci otec Nick Philippoussis novinárom. Včera mu okrem iných gratulovala aj skoro celá grécka komunita, veď v Melbourne ich je toľko, že sa považuje za najväčšie grécke mesto po Aténach. Philippoussis dostal v médiách po prezývkach Flip a Scud ďalšie prívlastky ako grécky boh či Aussie King Kong.
Vraj španielski dobyvatelia
Hosťom zo Španielska sa po víťaznej austrálskej eufórii ešte tu i tam dostalo v médiách zdvorilostných slov o bojovnosti a talente ich hviezd, ale skôr už upadli do zabudnutia, ba objavili sa aj posmešky. ,,Bolože to hurhaju pre jednu pesničku dobyvateľskej krajiny, ktorá si podmanila vari celú južnú Ameriku," napísal denník Herald Sun k piatkovej šlamastike so španielskou hymnou. ,,Kde boli španielski politici v Barcelone 2000, keď nedali vyšetrovať neslušné správanie svojich divákov proti Austrálii?" denník The Age. Nuž po boji sú zavše aj novinári generálmi, ale na dvorci sa to mohlo zvrtnúť hocikedy na druhú stranu. Tak ako v živote. Nikdy nie je ďaleko od šťastia k nešťastiu, od radosti k smútku a víťazstvu k prehre.
Jedno je isté: šport a tenis je preto krásny, že vopred si nik nemôže byť istý úspechom a každý pád je dobrý na to, aby sa porazený pozviechal, poučil a zažil aj krásne chvíle. Austrálsky tenis za posledné dvadsaťročie štyrikrát získal Davisov pohár po tom, ako rok predtým prehral v 1. kole súťaže a musel hrať o záchranu.
