Považskobystričan Samuel Mažár strieľa cez dvojicu brániacich hráčov súpera Larsa Krogha Jeppesena (vľavo) a Johnyho Jensena. Z posledného domáceho duelu MŠK v Ligemajstrov s nemeckým tímom Flensburg-Handewitt (27:39).FOTO TASR RADOVAN STOKLASA
ej európskej klubovej súťaži. MŠK sa do Ligy majstrov cez belgický Tongeren ako prvý slovenský tím v histórii naozaj predral, no v F-skupine v konkurencii nemeckého Flensburgu, slovinského Celje a švédskeho Redbergslidsu nezískal ani bod a skončil posledný.
Čo vy na to?
„Som sklamaný. Myslel som si, že budem mať k dispozícii silnejšie družstvo. Za posledné dva roky Považskú opustilo veľa dobrých hráčov a z tých, čo ostali, som nemal čas mužstvo budovať. Len som ho skladal, a to bolo málo. Aj preto som bol nútený chlapcom tolerovať určité nedostatky. Neskôr aj motivačné."
Napriek výsledkom to v prvých dvoch zápasoch vyzeralo s hrou Považskej sympaticky. Čo sa neskôr prihodilo?
„Na začiatku vznikla určitá eufória. Proti Celje sme hrali dobre, následný duel v Nemecku s Flensburgom bol vôbec naším najlepším. Postupne však hráči zistili, že ani výkon na hranici ich schopností na súpera nestačí a začali strácať motiváciu. Aj pre neprirodzenú záťaž, ktorú museli zvládať. Veď okrem fyzicky vyčerpávajúcich zápasov v Lige majstrov museli systémom streda nedeľa stíhať aj zápasy v HIL-ke."
Podobným systémom hrali aj súperi v skupine. Prečo práve váš tím nevydržal?
„Hráči na to nie sú zvyknutí. Nikto z nich podobnú záťaž ešte nezažil. Spočiatku to všetko brali ako spestrenie, veď napríklad vo Flensburgu nastúpili pred 5500 divákmi, čo nie je každodenná udalosť. No keď potom doma proti Švédom mali diktovať hru, už nevládali. Liga majstrov nás fyzicky, psychicky a možno aj finančne vyžmýkala. Až tak, že dnes rozmýšľame, ako začať. Do prestávky je ešte dva a pol týždňa, no ja by som im najradšej doprial voľno hneď. Bolo by viac ako zaslúžené."
Ste po tom všetkom presvedčený, že stálo za to súťaž hrať?
„Absolútne. Ja obdivujem Bystricu, že sa do súťaže prihlásila. Začali sa trúsiť aj spiatočnícke reči, že to bola hlúposť, ale s takými zásadne nesúhlasím. Prehry síce trochu narušili klímu v tíme, zvýšili nervozitu funkcionárov, ale aj tak to za to stálo. Hlavy sú teraz zvesené, ale treba ich zdvihnúť. A to sa dá len prácou."
Po troch sezónach s Karvinou ste na Považí hrali Ligu majstrov koučovali už štvrtý rok za sebou. V čom bol najväčší rozdiel?
„Predtým som šesť prehier nazbieral za tri roky, teraz za tri mesiace. Stálo ma veľa síl udržať s pribúdajúcimi prehrami motiváciu hráčov. Nepamätám si, kedy som sa s družstvom toľko rozprával. Mal som ambície neskončiť v skupine na poslednom mieste. Hovorí sa, že dobré mužstvá prežijú v pohároch zimu, ale nepodarilo sa. Na postup sme nemali, ale mohli sme ísť aspoň z tretieho miesta do osemfinále PVP. Škoda, myslím si, že aspoň v sobotňajšej rozlúčke v Göteborgu sme nemuseli prehrať. Dlho to bol vyrovnaný zápas."
Neodradilo vás to do ďalších rokov?
„Ak o rok budem ešte v Považskej Bystrici a naskytne sa šanca hrať Ligu majstrov, rád sa o ňu pokúsim znova. Dúfam, že chlapci ju budú chcieť hrať."
RASTISLAV HRÍBIK
