V okrese Komárno napríklad štát v roku 1946 na základe Benešových dekrétov skonfiškoval maďarskej rodine Ruttkayovcov asi 500 hektárov pôdy a rozdelil ju slovenským rodinám. Po roku 1991 pôdu žiadali naspäť dediči z oboch strán. Napokon uspeli Ruttkayovci.
„Dedičom Ondreja Ruttkaya vydal Okresný úrad v Komárne v 90. rokoch asi 150 hektárov pôdy v rozpore so zákonom, lebo pôda bola konfiškovaná v roku 1946 a nie po roku 1948," tvrdí Ján Kováč, ktorý od roku 1991 neúspešne žiada naspäť 15 hektárov pôdy. Časť z nej dostali práve Ruttkayovci. Vyriešenie prípadu v ich prospech potvrdil aj Peter Getler, vedúci odboru pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva na komárňanskom okresnom úrade.
Predseda SMK Béla Bugár hovorí, že pôdu môžu dostať aj vlastníci, ktorým ju štát skonfiškoval na základe Benešových dekrétov. „V bývalom aj v novom zákone o navrátení vlastníctva k pozemkom je odkaz na jeden dekrét prezidenta Beneša, podľa ktorého je možné vrátiť pôdu aj tým, ktorým bola odobratá," tvrdí Bugár. SMK by bola podľa neho radšej, keby sa koalícia dohodla a reštituovať by sa dal všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok, nielen pôda. Tému zrušenia Benešových dekrétov však SMK v tomto volebnom období neotvorí.
Hoci pôdu už bývalí maďarskí vlastníci, prinajmenšom v spomenutom prípade, dostali naspäť, Juraj Šesták z rezortu pôdohospodárstva hovorí, že o ničom takom nevie a že pridelenie pôdy konfiškovanej na základe Benešových dekrétov by bolo precedensom. Poslanec Miroslav Maxon z HZDS tvrdí, že vydávanie takejto pôdy je protizákonné.
Nekonečný príbeh o pôde
Maďarská rodina Ruttkayovcov prišla v roku 1946 na základe Benešových dekrétov o niekoľko sto hektárov pôdy pri Komárne. Podľa československo-maďarskej zmluvy o výmene obyvateľstva sa musela usadiť v Maďarsku.
Pôdu v tom istom roku štát rozdelil medzi 32 rodín, ktoré na južné Slovensko prišli z okolia Topoľčian, Zlatých Moraviec a Partizánskeho. Okolo roku aj týmto tzv. pridelencom komunistický režim majetok zobral. „Naši rodičia ju mali len niekoľko rokov, lebo prišlo družstevníctvo," hovorí Viliam Bošiak, ktorý žiada naspäť pôdu svojich rodičov.
Vlastníci pôdy mali dve možnosti vstúpiť do družstva alebo odísť. „Vybrali si odchod s vedomím, že budú musieť ísť do nováckych či handlovských baní. Preto v tejto lokalite žije teraz aj väčšina dedičov pôdy," povedal Bošiak.
Felix a Pavlína Kováčovci dostali výmer o vlastníctve pôdy v katastri obce Nová Stráž 14. mája 1948. Na pôde robili od roku 1946. O vrátenie majetku požiadal ich syn Ján Kováč už v roku 1991, keď sa obrátil na Okresný úrad v Komárne. Po čase sa reštitučné konanie zastavilo a okresný úrad vydal 150 hektárov pôdy dedičom Ondreja Ruttkaya.
„Žiadal som na Okresnom úrade v Komárne, aby sa o tom začalo rokovať," hovorí Kováč. V roku 2000 okresný úrad priznal vlastníctvo pozemkov aj slovenským dedičom. „Odporučil katastrálnemu odboru, aby sme boli zapísaní do listu vlastníctva, čo sa však dodnes nestalo," hovorí Kováč. Katastrálny odbor na okresnom úrade nevydal listy vlastníctva, lebo nemá geometrický plán. Vykonané neboli ani čiastkové pozemkové úpravy v predmetnom katastri.
Ruttkayovi dediči medzitým listy vlastníctva dostali. (ts)
Navrátenie a Benešove dekréty
Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku:
* keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa nariadenia Zboru povereníkov z roku 1948 ovyňatí pôdohospodárskeho majetku Maďarov z konfiškácie,
* ak je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, ktorému bolo odňaté vlastnícke právo podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa a podľa dekrétu prezidenta Beneša č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy,
* pozemky sa nevrátia osobám, ktoré boli odsúdené podľa nariadenia SNR z roku 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov.
Ak sú viacerí žiadatelia o tú istú pôdu:
* Pozemky dostane ten, kto vlastníctvo stratil v dôsledku jednostranného aktu štátu. Ak týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, ak sa nedohodnú inak. Ostatní majú právo na prevod iných pozemkov v primeranej výmere a kvalite, prípadne na finančnú náhradu.
Obsah a následky tzv. Benešových dekrétov:
* po 2. svetovej vojne odsunuli sudetských Nemcov a Maďarov aj na základe kolektívnej viny,
* riešili viaceré otázky trestného postihu Nemcov, Maďarov a kolaborantov, ako aj ich majetkové otázky,
* na Slovensku sa skonfiškovalo 545 946 hektárov pôdy,
* československo-maďarská dohoda o výmene obyvateľstva bola podpísaná v roku 1946 v Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách,
* Maďarsko malo odškodniť vysťahovaných Maďarov do výšky 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy,
* prevažná väčšina odsunutých slovenských Maďarov bola bohatšia ako maďarskí Slováci, ktorí prichádzali na Slovensko,
* zo Slovenska sa muselo odsťahovať vyše 75-tisíc Maďarov, podobný počet Slovákov prišiel z Maďarska do Československa. (ts)
